HarryBlock

Refn stvoril nový žáner: Glam gore. Podľa neho sú filmy o zážitkoch a treba mu uznať, že nič podobné ste nikdy nezažili. Najviac na Jesse provokuje to aká je sebestačná, akoby bola hermafrodit, mužov ani ženy si nepúšťa k telu, ale v intímnej chvíli sa sama mazná so svojim telom. Hodne voyeurská záležitosť, preto tí, čo sa hanbia za to, že ich to priťahuje, dávajú dve a menej. / Ešte by som chcel čosi namietnuť voči gýčovosti vizuálu, ktorý mu niektorí vyčítajú. Označovať takto Neon Demona je scestné a ten kto to robí, nechápe podľa mňa podstatu gýču. Demonov vizuál odkazuje na ten trblietavý svet módy a reklamy atď. to znamená, že má referenčnú hodnotu, nie je len sám o sebe ako gýč, takže ním nie je.

Variácia na pygmalionovský mýtus. Amy si z Nicka nepriamo vytvorila svojho perfektného chlapa, donútila ho, aby sa prispôsobil jej predstave o ideálnom partnerovi. Fincher ozvláštňuje starý mýtus a ukazuje nám, že hodnoty šúcastnej spoločnosti, kde sa až gýčovo dojímame súcitom so slabšími sú, bohužiaľ, ľahko skorumpovatelné. Zároveň demaskuje našu skoro až psychopatickú túžbu po ideáloch a "vylepšovaní" sa navzájom.

Znervozňujúca až expresívna forma, v ktorej najviac dominuje kamera a Novotného herectvo mi spočiatku vadili hlavne preto, že zvyšok postáv je veľmi realistickí až civilní. Tauš sa ale predviedol, že vie zrežírovať dramatickú situáciu tak, aby z nej sršalo napätie, čo Hrebejk ani pri najlepšej vôli nedokáže. Vlastne vďaka tej expresivite si môžu dovoliť epizódne postavy(upratovačka, sbskár z Tesca) hrať mierne hysterickejšie a perfektne to tam sadne. Novotný vyvoláva tlak na postavy tým, že k nim pristupuje alebo na ne zvyšuje hlas a má to gule, nasratý skorumpovaný fízel. Najväčšia slabina sa zatiaľ ukazuje Jarchovský, ktorí nedokázal všetky postavy dostatočne dobre predstaviť(cez ich profesiu alebo niečo) a tak mi to miestami prišlo mierne zmätočné. Je to ale nový vietor, teším sa na ďalšie časti.

Absolútne neviem čo by som na tomto filme vyzdvihol. Od scenára(na ktorom pan Šulaj vraj pracoval 19 rokov) cez hercov, kameru až po strih je všetko za nula bodov. Nogovi sa vo filme odliepaju fúzy, aj dobrí slovenskí herci pôsobia kvôli literárnym dialógom a slabunkej réžií umelo a neprirodzene, o záberovaní ani nehovoriac. Jednoduchý až hlúpy priamočiary príbeh, v ktorom malo ísť o dobový kontext, z ktorého je tam len pár klišé.

Dostojevského sa samozrejme nedá odpsychologizovat, ale predsa len keby sa o to niekto pokúsil, vzniklo by toto.

Prečo Majorovi Marquisovi neodstrelila gule Daisy?

Po druhom pozretí uznávam, že je to ďalší slovenský pseudohumanizmus. Na rozdiel od takej Epizody zo zivota zberača železa je tu hlavná motivácia hrdinu vymyslená tak, že prvoplánovo apeluje na naše city. S hrdinom musíme súcitiť až sa z toho stáva také gýčové dojímanie sa nad vlastným dojatím. Predvídatelnosť príbehu a nelogickosť niektorých situácií tomu tiež nepomáhajú. Koza síce pôsobí v niečom konzistentnejšie ako väčšina slovenských sociálnych drám, ale nedokáže sa zbaviť typyckých neduhov, ktoré sú zakorené hlboko v slovenskom mužsko-režisérskom rožmýšľani o filme.

Najlepšia detektívka z Československa, ktorá dodnes nebola prekonaná. Perfektne podáva stopy a pri tom neprezradí viac než je potrebné, dokonale mätia, vytvára pocit strachu a paranoje. Podozrivých je veľa(nie ako Sedláčkove Ženy, které nenávidí muže kde vraha od určitej chvíli jasne tušíte a už len čakáte kým sa vám to potvrdí) až do finálneho rozuzlenia, ktoré je jedno z najoriginálnejších aké som videl. Hrušínsky je trochu Sherlockovský charakter, celý film nosí nepreniknutelný výraz, za ktorým ale tušíme človeka s nadpriemernou inteligenciou. Vzťahy medzi postavami sú složité a štruktúra detektívky perfektne slúži k tomu, aby ich rozpletala a demaskovala pokryteckú spoločnosť(promiskuitné ženy, prestárnutí alebo vyprázdnení Donchuani...)

Zvláštna psychologická dráma, ktorá nám neobjasní niekoľko motivácií, čo je pre mňa najväčší problém, pretože potom to pôsobí trochu ako stelesnená nočná mora každého homofóba: "narušený gay, ktorý sa túla po lesoch a znásilňuje plachých heterosexuálov." Keby to bolo natočené aspoň viac hanekeovsky chladne, ale nie takto, že dávať hercom vo vypätých situáciach ručnú kameru pred ksicht a ždímať z nich emócie, aby to pôsobilo dosť pateticky.

Prirovnanie "poľské Fargo" je dosť povrchné. Prečo? Pretože sa to odohráva v zime a je to tragédia? Smarzowski aby vymotivoval svoje tragické udalosti necháva hneď od začiatku tiecť vodku prúdom, príbeh pretkáva rôznymi excesmi, aby z nich urobil niečo na tú dobu bežné a démonizuje socialistické Poľsko(vražda tu v podstate nikoho nedesí všetci len chcú svoj prídel vodky a správajú sa ako feťáci, ktorí sú od nej závislí). Celý príbeh je jeden veľký kalkul miestami trochu neprehľadný, to sa s Fargom, ktorý je oveľa čisťejšie vyrozprávaný a má plnokrvnejšie postavy, s ktorými sa dá aj súcitiť, nedá ani porovnať. Navyše všetky tie motívy(vražda sekerou, podpaľovanie stajne, non-stop chľastanie vodky atď.) mi prišlo ako zbierka klišé z ruských spisovateľov 19. storočia napasovaná na socík, no proste celé tak na efekt vymyslené.