infotext

K dĺžke toho filmu: súhlasím, že je pridlhý, ale má to svoje opodstatnenie. Vo filme to myslím nezaznie, ale v knihe sa hlavný hrdina vyznáva z pocitu, že najhoršie na celom jeho osude je to čakanie - čakanie, že sa to skončí, monotónnosť dní v tábore, čakanie na večeru, čakanie na ďalší transport, skrátka nekonečné čakanie. Celú tú rozťahanosť preto chápem. Navyše autor predlohy je literárny klasik, ktorý získal Nobelovku, hoci v jeho štýle nechýba istá mladícka sviežosť, v podstate je veľmi starosvetský. Ak chápeme film najmä ako poctu predlohe (a ňou je v prvom rade), tak skrátka musel byť natočený tak ako natočený je, aj keď sa to dnes už príliš nenosí. Veľmi dobrá filmová adaptácia vynikajúcej knihy.

Veľmi zaujímavý, trochu pretiahnutý a pre v téme nezorientovaného diváka aj dosť neprístupný film. Poctivo nakrútená celovečerná reklama na knihu, reklama, za ktorú som celkom vďačný. Mal som z neho totiž pocit, že stále mi v tom celom niečo uniká, že nerozumiem podstate toho všetkého, po prečítaní knihy som už múdrejší. A viem, že ten film skrátka nemohol byť nakrútený inak.

Po dlhom čase konečne film, ktorý ma úplne dostal. Možno na iných to tak nezaberá, pre mňa však jeden z najlepších filmov, aké som kedy videl. Veľmi citlivý, neskutočne frustrujúci a súčasne neskutočne nádherný. Ale možno som mal len šťastie, že som naozaj od tohto filmu nečakal nič, nevedel som ani kto je režisérom, ani nič. A prišiel mi hlavne strašne úprimný (hoci je zvláštne štylizovaný, hoci je to tak trochu moralita, práve preto, že sa odvažuje byť sentimentálny a súčasne veľmi smutný, a možno aj preto, že sa na scenári skutočne podieľali deti, možno aj preto, že som už v puberte stratil niekeho veľmi blízkeho...). Myslím, že je to príbeh, ktorý môže mnohým klásť odpor, pretože na diváka v podstate neberie ohľad, vzniká čisto z vnútornej potreby (nie z vnútornej potreby exhibovať a z potreby presláviť sa, alebo zarobiť peniaze, ako v podstate väčšina toho, čo bežne vidieť v kinách aj na obrazovkách...)

Okrem iného sa dozviete, prečo sú Rómovia (Cigáni) najmierumilovnejším národom na svete...

Myslím, že za všetko svedčí fakt, že som si včera náhodne zapol telku, len tak som prepínal až kým som nenarazil na tento film a už som len ostal čumieť ako prikovaný. Myslím, že je to jedno z diel, ktoré svoju hodnotu vekom nestrácajú, práve naopak. Tematicky veľmi zaujímavý a krásne nakrútený.

Normálne by som dal asi 4, ale že to bol film citlivý a úprimný a vyvolal vo mne veľmi pozitívny pocit, tak dávam 5. Aj keď som čakal, že bude trochu silnejší.

Nevidel som ich zial vsetky, a neviem si ich priradit k nazvom a reziserom, ale kazdopadne boli velmi, velmi zaujimave. Celkovo tito britski reziseri(ky) vychovani v osemdesiatych a devatdesiatych rokoch maju nieco velmi silne do seba. A je to vidiet uz na kratasoch. Asi najviac ma na nich fascinuje, ze dokazu tak zvlastne prejavovat citlivost v krutosti a krutost v citlivosti...

Láska na prvý pohľad. Kvôli kostýmom a celkovému vizuálu. Skrátka to vyzerá štýlovo. Okrem toho - nebanálny príbeh - prerozprávaný s neskutočným šarmom a bez toho, aby vám všetko podsúval ako na tácke. Postavy majú svoje temné stránky, a nereprezentujú príliš súčasné hodnoty (emancipované ženy sú ešte len v plienkach, o homosexualite sa mlčí, zdravý životný štýl neexistuje, a tomu, že fajčenie zabíja, veria iba blázni), napriek tomu sú veľmi dobre vykreslené, a budete ich naraz milovať aj nenávidieť. Niektoré viac milovať - iné viac nenávidieť. Herci sú samozrejme skvelí - a taktiež skvele obsadení. Hoci nejde o komediálny seriál, dialógy majú vtip (väčšinou veľmi svojský, humor šitý na mieru postave), sú plné náznakov a drobných detailov, pričom geniálne hrajú s tým, že divák vie viac ako postavy. Jediným mínusom je naša slabá znalosť amerických reálií zo začiatku 60-tych rokov, kvôli ktorej občas niektoré veci človeku uniknú - preto odporúčam samoštúdium a miestami sa seriál trochu zamotá do niektorých motívov, ktoré ale oceníte až neskôr. Osobne pokladám za najsilnejšiu druhú sériu, s prvou môže byť chvíľu problém, kým si na svojský štýl zvyknete, trojka má skvelé momenty, ale občas už začína byť predvídateľná a nevyvážená... štvrtá séria sa začína obracať viac k mainstreamu, a začína atakovať rôzne skupiny divákov, čo podľa mňa seriál trochu ochudobňuje. Cítiť z nej snahu za každú cenu zaujať a priniesť niečo nové a nečakané, až to občas presahuje medze znesiteľnosti... Viac ako predtým sa sústredí na ľúbostné vzťahy a snaží sa byť aj komediálnejšia. Uvidíme, čo urobí s Weinerom (zaslúžená) strata elitného postavenia seriálu neporaziteľného v anketách kritikov a odborníkov...

Film som videl dvakrát - prvýkrát v kine, druhýkrát v televízii. Musím povedať, že hudobné festivaly navštevujem pomerne pravidelne, no na Glastonbury som nebol. Dojem po prvom pozretí bol, že tam asi ani nechcem ísť. Nie kvôli blatu, drogám, a podobným hrôzam, ale skrátka preto, že som mal pocit, že Glastonbury už nie je to, čo bývalo, že celá jeho myšlienka sa zvrhla. Po druhom pozretí mám pocit, že aj keď Glastonbury nie je to, čo bývalo, niečo z tej myšlienky predsa žije. Musím povedať, že jeden z najpôsobivejších dokumentov aké som videl, pričom kvitujem najmä to, že to nie je čisto hudobný dokument, ale zachytáva jeden fenomén a cez neho napríklad aj dejiny Británie (vrátane politiky, či sociálnych zmien), a nepriamo hovorí o vážnych veciach - o slobode, o láske, o tolerancii, ako aj o ich absencii, a o tom, ako ľahko sa môžu tieto hodnoty strácať.