giaruj

Bez servítky... Na tejto relácii je najlepšia reklama... Absolútny dôvod na prepnutie až vypnutie...

Anglická rozprávková priamočiarosť a didaktickosť mi bola vždy cudzia. Malá princezná mi je výsostne nesampatická a na míle vzdialená nášmu svetu. Otázkou je dokedy. Veľké podceňovanie detského diváka...

Ťažká nuda v štylizovanej komédii na obohranú tému partnerskej výmeny, Tvorba Janka Jesenského a "taktiežklasikov" z prelomu storočí mi veľmi nesedí. Ešte že sa v snímke objavila Milka Vášaryová...

Jednoznačne jedna z najznámejších večerníčkových melódií. V úvode každého dielu ju opakovali 3x, čo sa muselo vryť pod kožu aj keď ste nechceli. Nemalo to význam ďalej pozerať, keď sa opona otvorila a objavil sa Labuda vylízaný na kocúra...

Sledoval som to ako Ľúbi ma, neľúbi ma s Audrey Tautou. Len kvôli herečke, jej šarmu, kráse a pôvabu. Francúzska snímka bola ale o dosť vpredu a slovenská viac ako o dve slabiky...

Presne toľko minút som vydržal pozerať každý diel. Slabučké, slabučké, slabučké. Štylizované, štylizované, štylizované. Niekde v tomto období začali slovenské večerníčky úrovňovo hlboko klesať a doteraz sa z toho nespamätali.

"První film ve kterém zvítezil lid!" Videné s týmto ľavicovým dobovým komentárom na STV2. Potom zmiešané pocity, asi pre veľké očakávania. Určite však ide o jeden z tých filmov, ktorý s treba pozrieť nielen dva, ale i viackrát... Na pravé orechové pri Krížniku ešte len čakám

Film ponúka akýsi dej v deji. Nejde o tradičnú formu retrospektívy, ikeď k nej smeruje. Znova o niečo netradičnejší pohľad na vyrozprávanie trpkých osudov z čias 2. svetovej vojny. Divák odhaľuje postupne tajomstvom, stáva sa jeho súčasťou, ale, čo je príjemné na tomto filme, do poslednej minúty nevie, kedy nastal ten hlavný bod zlomu rodinnej tragédie. Vo vzduchu ostane visieť veľa nezodpovedaného, ale aj veľa zodpovedaného. Veru, nikto si nemôže vybrať dobu a okolnosti do ktorých sa narodil. Záverečná paralela so smrťou židov a smrťou domácich maznáčikov veľmi zamrazí...Francúzsky dramatickoromantický pohľad na židovskú otázku.

Víla Lomnička a víla Slabejka, predabovaný Josef Dvořák a krásne podladená hra na lutne . Áno, áno. Do víly Lomničky som bol vážne zaľúbený. I keď mi príbehy dnes nič nehovoria, v detstve patril tento seriál vždy k mojej TOP a nikdy som si ho nenechal ujsť. Príjemné zahľadenie sa do minulosti, vrelo odporúčam.

Ani neviem, prečo som mal túto rozprávku ako dieťa rád. Snáď pre použité výtvarné techniky - vodové farbičky vs. ceruzky. Fakt je, že príbehy mi, okrem zvučky, nič nehovorili a nehovoria mi ani dnes. Skôr sa na Ceruzkine príbehy pozerám ako zaujímavý surrealistická počin:-)