Aquarius

Naturalizmus a abstraktné umenie má k sebe bližšie než by človek čakal.

Toto nieje komentár.

Crap, crap, crap! http://www.youtube.com/watch?v=23eoNKn3hrU

Moderná verzia Minotaura, v hlavnej úlohe Rubber Johnny.

Začína to ako dobre gradovaná, zaujímavo rozprávaná, atmosférická dráma o psychopatickom učiteľovi. Veľmi dobre natočená, to treba uznať. Už dávno volám po návrate brutálneho a šokujúceho Miikeho, ako si ho pamätám z Ichiho, Visitora Q či Imprintu. Čítal som, že tento film je návratom starého Miikeho. Bohužiaľ, masaker, ktorý príde v tomto filme, ma úplne sklamal. Nebol ani exploatačne opojný, ani drsne realistický, ani nijaký. Bol taký... o ničom. Žiakov nám nieje ani ľúto, ani nefandíme zabijakovi a nevyžívame sa v opojnom násilí, ani nás nezaujíma, kto prežije a ako to všetko skončí. Film teda zlyháva vo všetkých troch prípadoch, v ktorých ja vidím funkciu násilia vo fikcii: Buď ako dôležitý prvok príbehu či jeho posolstva, alebo ako nepríjemné, realistické zobrazenie krutosti (chápanie filmu ako tzv. "kameňa v topánke"), a do tretice ako zábavný karneval deštrukcie ľudského tela (napr. Braindead alebo práve Ichi). Ale podotýkam, že do "Graduation Party" bol film veľmi dobrý a scéna spomienky/sna bola úžasná.

Oáza hrôzy uprostred púšte nudy.

Toľko horrorových klišé pokope som už dlho nevidel (asi zámer), ale inak je to krásny estetický masaker.

Film o dospievaní a dozrievaní s dvoma výraznými, prevažne vizuálnymi motívmi: dozrievanie vína/hrozna (farby domu, niektoré dialógy) a dospievanie vtáčika, ktorý na konci vyletí z hniezda (vajcia, vypchaté vtáky, dravci v televíznom dokumente). Výsledná „hotová“dospelá osoba sa však dosť výrazne líši od tradičnej postavy coming-of-age príbehu.

Rozprávková verzia Modrého zamatu so strašne protivnými škriatkami :)

Spoločenská kritika britského satirika Charlieho Brookera a jeho vynikajúceho seriálu Black Mirror si tu podáva ruku s Cronenbergom starším a výsledok okrem chuti do jedla berie taktiež dych.