MaxForValue

Len ďalšie citové vydieranie divákov.

Na Lynchove filmy nemám žiadny názor. Sú natoľko osobité, natoľko svojské, natoľko emocionálne vypäté, že buď sa vám vryjú pod kožu ako nákazlivá melódia, alebo ich budete len registrovať, ale nikdy si ich nezamilujete. Ja Lynchovi asi nikdy na chuť plne neprídem, každopádne mi "Blue Velvet" ubehol pomerne svižne.

Aki ma nepresvedčil. Mal zostať pekne v Helsinkách a netrepať sa do Le Havre. Nový Aki sa stráca, je len tieňom toho kým býval, možno sám režíjne dospieva, ale mne sa to vôbec nepáči. Kde sú tie časy filmov ako "Ariel" či "Dévče ze sirkárny"? Táto novodobá realita, bez toľko ponurých Helsiniek, je otrasne obyčajná. Le Havre je toho dôkazom.

Eddie Redmayne predtým než zbalil Marilyn Monroe a zaflirtoval si s Hermionou Granger (Emma Watson) okúzlil aj Kristen Stewart. The Yellow Handkerchief je možno "obyčajná" road movie, ale mám ten pocit, že problémy trojice Hurt-Redmayne a Stewart (osamelosť, bolesť v srdci, nedostatok pozornosti v rodine) má občas (či častejšie) každý z nás. Ja som sa našiel v každom z tých troch a ako bonus navyše som dostal Mariu Bello. Nemôžem byť teda nespokojný, keďže po dlhej dobe som videl konečne plnohodnotný film, pri ktorom môžem dať zodpovedných 5*.

"Vo víne je pravda, po pravde bolí hlava". Toho vína by som sa ale nenapil. Sťažka 4* hlavne kvôli neodolateľnej Ingrid a brilantnému záveru.

Príliš veľa erotiky a málo poetiky. Príliš veľa slov bez hlbšieho zmyslu. Príliš veľa nejasných myšlienok. Miš-maš. Výsledok? Sklamanie a podpriemerné hodnotenie za 2*. Bertolucci vie viac.

V zásade nič nové. Prvá hodinka pripomína lacnú béčkovú omáčku, ktorá ku koncu však získava tú správnu príchuť a posledných desať minút chutí luxusne. Tá zjavná nevyváženosť je však poriadne cítiť. Cez to všetko, je to však od Francúzov celkom dobrý prírastok do sveta "mystery-horror" filmov, ktorý vám síce neutkveje dlho v pamäti, ale tých 70 minút ľutovať istotne nebudete.

Tam kde by ste čakali čistú šablónu, dostanete ešte niečo horšie. Bridgesova premena je rovnako nepatrná, akou asi zostane tento film v dejinách nielen hudobných drám. Scott Cooper je pre mňa totálne neschopný, keď dostanete trojku Bridges/Gyllenhall/Farrell, tak sa pýtam čo chcete viac? Schopnejší režisér by z tohto "vytrieskal" než len jeden poriadny "country-song".

Takýto koniec si James T. Kirk nezaslúžil :-( nedivím sa, že Nimoy na túto časť nekývol. Keď si porovnám stretnutie starého Spocka (Nimoya) s novým v Stark Treku 2009, v ktorom sa mi tisli slzy do očí, s tým terajším, je to neprekonateľný rozdiel. Carson nevie a nemá ani čím diváka upútať a tam kde to mohol (na konci) to odbije zopár slovami a jednou krátkou dramatickou scénou. Na Star Trek (pod)priemerné.

Niekde medzi 2*/3*. Lepšie než dvojka, horšie než trojka. Páči sa mi, že Condon vie pritlačiť na pílu, ale len jedna dramatická scéna (boj Cullenovcov proti vlkom) je na takmer dve hodiny hrozne málo. Páči sa mi, že Condon vie udržať diváka pri obrazovke, nebojí sa ísť do mierne hardcore scén, ale tam, kde by sa mohol ukázať ako schopný rozprávač rezignuje a necháva divákovi nevyplnené miesta. Je však ťažké ho kritizovať, s materiálom čo mal k dispozícii sa veľa čarov robiť nedalo, avšak niektoré dialógy, ktoré pôsobia nesmierne stupidne mohol vynechať a viac ísť po tej psychologickej stránke. Teen publikum film nadchne, ako vidím je už medzi TOP obľúbenými, ja hoc mám túto sériu rád, nad tri ísť nemôžem.