wejaxinka

Zmeniť históriu, prianie mnohých z nás. Tarantino ju zmenil, a ešte ako.! Svoju túžbu vyvolať v nás slasť z násilia docielil priam dokonalým prefíkaným spôsobom. Zabiť Hitlera?! Rozstrielať ho na kusy? To už je niečo. Niečo čo si aj zanietení pacifista s radosťou vychutná. Fiktívny príbeh odohrávajúci sa vo Francúzsku, s tarantinovskými nepopierateľnými kvalitami po každej stránke, -to sú nehanební bastardi. Herecké obsadenie Christopha Waltza prevyšuje dokonca hviezdneho Brada Pitta, potešila aj Mélanie Laurent. Miestami trochu preťahované scény, strácanie sa medzi jazykmi a situáciou, napriek tomu skvost ako obvykle.

"Filmy sa nemenia, meníme sa len my, a náš pohľad na ne", bola veta ktorou som si ešte pred mnohými rokmi začala písať knižku citátov. Tá myšlienka bola z tohto filmu, a ja som po ňom pátrala mnoho rokov, pretože my rezonoval v hlave ešte veľmi dlho. Televízor v tej dobe neponúkal široké spektrum kvality, aj preto ma hlboko zasiahol. Nie som ani zďaleka fanúšikom science fiction filmov, no tento sa v podstate odohrával v deväťdesiatich rokoch - do ktorých sa z budúcnosti vracia James Cole. Film svoje posolstvo ale veľmi hrdo nesie. Viditeľne nám zamotáva hlavu do filozofického odkazu v rozhovoroch a osobe Jeffreyho - Brada Pitta - schizofrenického paranoika. Dejová linka sa neustále zamotáva, a napätie stúpa nielen vďaka deju, ale aj hudbe, ktorá naoko pripomína stelesnené opice. Všetko dotvára nezvyklá kamera, ktorú často štylizujú do šikmej polohy, čo nám umocňuje Gilliamovský nezvyčajný zážitok a vciťujeme sa do hlavnej postavy. 12 opíc predkladá ale podstatnú otázku - ako dlho budeme schopní takto ísť ďalej vo svete. "Už nejsme produktivní. Nevyrábíme věci.Všechno je automatizovaný.Tak co potom jsme? Jsme konzumenti, Jime. Okay, okay. Kupuj hodně zboží,a seš dobrej občan. Ale když nekupuješ hodně zboží,co seš pak?Co? Seš mentálně nemocnej." "Možná si lidský druh zasluhuje vyhlazení. Vyhladit lidskej druh?Skvělej nápad!"