Havenohome

O tom, že je neradno zatvárať negatívne emócie do zaváraninového pohára. Človek by čakal, že to bude len vizuálne úchvatné, ale je to vybrúsené aj po naratívnej stránke. Celé je to postavené na paralelizmoch. Rozprávkové bytosti majú svoje zrkadlové postavy v realite a mýtický príbeh tak reflektuje ten reálny. Hlavným hrdinom príbehu nie je Saoirse, ale jej brat Ben, ktorý sa musí vyrovnať so životnou stratou, a ktorý musí prekonať svoj žiaľ. Film je zároveň príbehom o tom, ako sa z Bena stáva dedič rozprávačskej tradície a tak sa dá považovať za meta-príbeh, čiže pojednanie o samotnej povahe rozprávanie. Prechod medzi jednotlivými úrovňami reprezentácie je vo filme formálne podporený použitím dvoch výtvarných prístupov. Rovina reality je zobrazená skôr v ostrej grafickej linke a prechod do sveta mýtu je indikovaný technikou maľby vodovými farbičkami. Film je nielen spracovaný 2D klasickou animačnou technikou, ale dáva dokonca košom akejkoľvek perspektíve a obrazy vyzerajú ako z čias, keď tento výdobytok renesancie ešte nikto nepoznal. Celé to pôsobí ako jeden prenatálny sen, nemeral som to, ale sú tam pasáže, kde sa podľa môjho odhadu minimálne 5 minút nepovie ani jedno slovo a je pozoruhodné, že to deti sledujú ako pribité na sedačke.

Niečo pre chromíkovcov. :D

Po opakovanom pozretí konštatujem, že to nie je len "film o dôležitej téme", ale je to aj sakra dobre zrežírované. Inými slovami, nespolieha sa to na exploatovanie danej témy. Je to nekompromisná demýtizacia rôznych klišé okolo rómskej menšiny a dokonca si to nekorektne z rómov a z ich biedneho sociálneho statusu robí srandu. Napriek tomu, že je to riadna nakladačka, sa pár krát v kine aj schuti zarehocete, niektoré scény sú fakt dobrá satira nielen na naivných rómov ale na život na dne vôbec. Hlavná postava je top, napriek tomu, že sa stráni kriminality a chce viesť normálny život, tak nepôsobí tézovito a neživotne ako pionierske postavy z iných filmov na danú tému v našej proveniencii. .............Toto dielo navyše završuje obdobie rozkladu klasického inštitucionálneho vzniku filmov v ČR. Keď sa spätne pozrieme na posledné roky, tak všetky zaujímavé filmy v ČR vznikli buď v neobvyklom produkčnom zázemí (Hoříci keř v HBO) alebo sú ich tvorcovia výrazne ovplyvnený zahraničným umeleckým kontextom (režisér diela Hany študoval v Anglicku, Petr Václav žije dlhodobo mimo ČR). Ten inštitucionálny rozklad bol zavŕšený aj oficiálne, keď Cesta ven dostala tú bezvýznamnú cenu zvanú Český lev (kiežby ju teraz zrušili :D ).

Ano, je to geniálne.

Podobne ako Šulíkov cyklus o tej filmovej vlne aj tento Štrbov dokument sú skôr take pietnokamaratske spominania. Už sa tesim ked sa na to vrhnu vyskumnici.

Muchova režijná metóda stále nestráca svoje kúzlo. V záplave buď ukecaných vágnych dokumentov, alebo minimalistických rádobyavantgardných diel pôsobia jeho práce zábavne a poučne zároveň. Čiernomorská odysea je podobne ako niektoré jeho predošlé filmy niečo ako cestopis alebo miestopis. Nejedná sa však o nejaký turistický, či exotizujúci pohľad na krajinu a jej obyvateľov. Režisérovi ide skôr o vyhmátnutie nenápadných vecí, zdokumentovanie lokálnej rutiny a pohľad na udalosti zo spodu, z opačnej strany ako ich poznáme z oficiálneho spravodajstva či encyklopédií. Nevyhýba sa ani prírode, zobrazuje jú však vo svojej nepohľadnicovej nahote. Tento jeho posledný film je napríklad veľmi zábavná a objavná cesta okolo Čierneho mora a v čase Ukrajinsko-Ruskej krízy slúži aj ako pohľad do kuchyne obyčajných ľudí v regióne, o ktorom sa mediálnym priestorom šíri propaganda z oboch znepriateľených strán. Nejedná sa však o angažovaný politický dokument a Muchu v prvom rade zaujíma čaro banálneho vo veľkom univerze. Dokumentaristika tak ako ju poníma je dobrodružstvo s kamerou na pleci, strkanie nosa do zaijímavostí osobného života, legiend, lietratúry ale aj politiky a histórie, aby vytvoril celistvý obraz danej lokality.

Bonny a Clyde v animovanom svete myší a medveďov samozrejme s príchuťou umelckosti kedže to robili francúzski fiťfiriťkovia. Slušný, vtipný scenár, nadmieru funkčne vykreslený fikčný svet a ako bonus sebareflexívne prvky, takže je to v jednej rovine aj úvaha nad povahou klasického kresleného animovaného filmu.

Ono je to vlastne deväť desaťminutových filmov o tom istom. Marián Kuffa pomáha rómom a oni si to nevážia. A tento naratív sa únavne opakuje vo filme čo desať minút, takže je to čo? Je to nuda. Nič objavné a inšpiratívne o problematike sa nedozvieme, naopak obraz rómov je tu opäť generalizovaný do škatuliek a sám Kuffa o nich hovorí ako o zvieratkách. Takže môžete nejakej menšine pomáhať koľko chcete, ak ju raz považujete za skupinu obyvateľstva nižšieho stupňa, tak vám nikto tú kresťanskú lásku neuverí. To, čo všetci na Kuffovi glorifikujú je paradoxne dôvodom, prečo nie je rómska komunita schopná integrácie. Nie martýrski úderníci v monterkách ale skôr schopní a osvietení manažéri môžu vyriešiť problém rómských slamov (http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6575143/spissky-hrhov-vybudovali-romovia-a-dnes-ho-davaju-za-priklad.html). Všetky moje deti sú náplasťou pre dobrých kresťanov, ktorí ale žijú vo svojej komformite a len sem-tam sa potrebujú ubezpečiť, že nejaký ten posol boží za nich vo svete bojuje. Takže opak dobrého diela, ktoré by malo divákov pudiť k aktívnemu postoju. Je to gýčovou hudbou podfarbená hagiografia pre skrytých xenofóbov.

Po Ostlundovej Vyššej moci ďašia tohtoročná európska artová pecka. Nechápem, že sa o to ešte distribútori nepobili. V kinách ide toľko artovej vaty a Krížová cesta sa regulérne do našich kín asi ani nedostane. Dobrý film na spustenie hádky medzi kritikom a prívržencom radikálneho poňatia viery. Krížová cesta najskôr pekne pichne katolíkov pod kožu a potom dá facku aj ich odporcom. Film nikoho adresne neobviní, ale naopak servíruje ukážkovú dialektičnosť, aby sa dokázal pozrieť na skutočný stav vecí.

Tomu filmu proste nie je čo vytknúť. Nie je nad dobre urobený masscult. Slovenské publikum nepotrebuje žiadnu domácu pôvodnú tvorbu, ktorá živí mačistické, šovinistické, xenofóbne a všetky možné ďalšie klišé, potrebuje filmy ako Krúdovci, ktoré sú presne o tom, že slovenský chlap musí vyliezť z jaskyne, prekročiť svoju tvrdohlavosť a lenivosť a otvoriť sa novým progresívnym myšlienkam, keď chce svoju rodinu zachrániť. Krúdovci sú bič na ideoólogov Aliancie za rodinu. Do každej dediny kino a do neho kopec amerických masscultových peciek a možno sa naša spoločnosť konečne niekam posunie.