Havenohome

Slepá ulička. Režisérka je nešťastný produkt FAMU - "Autorská filmárka". Sama nevie, čo chce robiť, tak sa rozhodla, že bude režírovať. Nejaké to umenie, aby bola svetu osožná! Nebude predsa robiť nejaké komerčné bludy. Ručná kamera, aktuálna téma, pocit vykorenenosti, trable v rodine + nožničky do p*čky. To sú tie správne ingrediencie na artový v tomto prípade ťažký neúspech. Nuda a trápne slovenské dialógy po anglicky. Márne očakávania slovenského publika. Pamätám si ako sa po premiére na MFF Bratislava režisérka zúfalo oháňala argumentami, že film nechápeme, lebo je určený pre svetové festivalové publikum. Ja by som ho púšťal len ľudom, ktorých by som chcel mučiť.

Malomeštiaci z Forzy si povedali, že aj oni majú na to, aby urobili hraný film. Veru na to majú! Ale len peniaze. Tam to končí. Nepomôže ani Jana Kirschner, ani Martin Štrba, ani Křižan. Balko to dofušoval za všetkých. V päťdesiatke si hodil okolo krku šál, prečítal si Eisensteina a ide sa na to! Hraný film tras sa! Cieľ bol však splnený. Meštiacke publikum sa dojalo nad krásami Horehronia, nad tragickým osudom "pravého chlapa" (Nikto síce nepochopil, prečo nakoniec spáchal sebevraždu, ale to je jedno.) Do kín prišla generácia, ktorá naposledy videla strieborné plátno pred tridsiatimi rokmi. Niekde v sedemdesiatych rokoch zamrzla aj poetika tohto filmu. To je aj dôvod prečo je tento machistický blud obľúbenejší medzi pospolitým ľudom ako napríklad extravagantná Báthory (Jožo Nižnanský to lepšie napísal!). Ak chce niekto tvrdiť, že takto sa žije na dedine, nech si pozrie radšej Liovej Dom. Pokoj v duši je len meštiacky gýč a kolonizátorská predstava o "drsnej" dedine.

Raz to chce byť žánrovka, raz Fish Tank. Raz chce byť režisér cool tvorca akčného filmu, inokedy chce reflektovať život svojich kamošov z Petržky. Dá sa to zosúladiť. Kroner však nezvláda ani jedno a preto to nefunguje. Film je štýlovo strašne neujednotený. Chvíľu dodržiava klasickú dekupáž, chvíľu je tam dogma jump cut, potom je tam dlhý záber a lá realizmus, keď by sa pýtalo strihom budovať napätie. Chápem nadšenie z príchodu "žánrovej tvorby" na naše územie, ale Kroner to nevie. Vychádza z mylnej predstavy, že natočiť žáner je ľahšie ako umenie. Je to rovnako ťažké.

Slovenský film sa priblížil európskemu štandardu. Liová o tri triedy preskočila svojich rovesníkov aj starších etablovaných umelcov. Najlepší slovenský hraný film od čias Šulíkovej Záhrady. Prvý úspešný pokus o adaptáciu uzavretej trojaktovkovej dramaturgie v našich končinách. Poznáme základnú dramatickú premisu, vieme, čo hlavná hrdinka chce. Postavy majú dramatický oblúk, poznáme ich motivácie a dá sa s nimi stotožniť. Chlpík dokazuje, že je najtalentovanejší kameraman vo svojej generácii. Film hovorí obrazom a konaním postáv, preto tu konečne absentujú trápne dialógy. Slovo je tu len nevyhnutnosť. Možno vytknúť len jemne zostarnutý námet dievčat túžiacich cestovať za prácou do Anglicka, napriek tomu je to film, ktorý výstižne glosuje slovenskú mentalitu. Niektorí herci sa nedokázali dostať na civilnú úroveň Krobota, Bárdos a Medveckej.

Ak toto má byť prvý slovenský film o komunistickej minulosti, tak to aby sa tu radšej už nič netočilo. Dalo sa čakať, že AVF tu vznikne na to, aby ho tunelovali ľudia o talente predavačov vo fastfoode. Téma? To je jedno! Hoci aj Eštebáci! Si predsa etablovaný umelec (natočil si Cinku pannu), tu máš 15 mega! Nezabudni z toho čo najviac ušetriť! Vracať to samozrejme nemusíš. Tvorca sa zamyslí. Nuž akoby sme to spravili? POUTA, OBČIANSKY PREUKAZ, ŽIVOTY TÝCH DRUHÝCH, PELÍŠKY a reklama na mobilného operátora dokopy. Obsadíme tam Mádla! Aj Vetchého a Budařa! Tých majú ľudia radi! Zo dve trtkačky tam treba napísať. Jój a vtipov o komunizme ja poznám, všetky ich tam nasúkajme, ako Zdeňek, ten to vie! A titulnú pesničku nech spraví Tomi Popovič (Karel Gott ju robil k Cinke Panne, nech si odpočinie.)............ Nekorektný, za vlasy pritiahnutý, ultragýčový, meštiacky blud, na ktorý budú do kina naháňať reklamami na mobilného operátora zblbnuté deti, aby si odžili svoje dve minúty nenávisti voči sviniam komunistickým. A človek, čo to spáchal bude ešte adorovaný ako národný umelec. Komunizmus nie je to o čom ten film hovorí, tento film a jeho výroba je komunizmus.

Projekt nadobúda Ed Woodovský rozmer prihliadnuc na okolnosť, že režisér ho napísal ako príbeh odohrávajúci sa v zime a počas Vianoc. Narýchlo sa dozvedel, že ho budú točiť v lete, a že na umelý sneh nie su peniaze. Do mesiaca musel scenár prepísať a po zhliadnutí filmu musím povedať, že jediné, čo na ňom prepísal je asi len ročné obdobie. Zo ZIMA na LETO. Preto keď pozeráte Anjelov, stále sa pýtate wtf? Načo si tam usporiadali Vianoce v lete? Načo sa prechádzajú po lese a spomínajú, ako kedysi s rodičmi hľadali vianočné stromčeky? Prečo uviazne heteropár na chate plnej homosexuálov? (V zime by stačil závej snehu, z ktorého by auto nemohli vytiahnuť. Vo filme sa táto motivácia nahradí nekonečným čakaním na servis.) A čo celá symbolika Anjelov? Nakoniec to však nie je ani ten Ed Wood, ale len hodina a pól seriálovej nudy v ikea kulisách. Režisér sa nechal počuť, že v tomto filme zabudoval množstvo intertextuálnych odkazov na Bergmana, Woodyho Allena, Tennesseho Williamsa atď. Ja som tam nenašiel ani jeden. Dúfam, že Ingmar má širokú truhlu, lebo pri takýchto drístoch sa musí statočne v hrobe obracať.

Jediný český film za dosť dlhú dobu, ktorý sa ako-tak dotýka súčasnej reality a poskytuje možnosť zažiť katarziu. Asi prvýkrát som pri českom filme zažil thrillerové napätie, aj keď scenár nie je taký uzatvorený a konzistentný ako pri televíznych Sráčoch. Sedláčkovi sa oplatilo jeho tvrdohlavé samoučenie. Na jeho štýle to je poznať. Stále tie isté technické a štylistické chyby začínajú vytvárať jeho autorský rukopis. Má šťastie, že ho nikto neučil režírovať hraný film a sám si našiel svoj výraz. To je dôvod, prečo jeho filmy v kontexte súčasnej českej kinematografie pôsobia tak živo a vymykajú sa zabehaným výrobno-estetickým kritériám zvyšnej českej produkcie.

Rovnako zlý a podpriemerne zrežírovaný film ako drvivá väčšina súčasnej českej produkcie. Všetko a najmä postavy plávajú vo vzduchoprázdne. Kurva sa hrá tak, že poviete herečke, aby celý film žula žuvačku. Česká kritika víta tento film kvôli istému záblesku "sociálnej reality". Film je však tak zle zrežírovaný, že je otázne, či to je na prospech. Vtip s aziatom akoby tu doplachtil z iného staršieho českého filmu, podobne ako intertextuálny odkaz s liatim olova. A tu sa dostávame opäť k Pelíškam. Poupata sú opäť len Pelíšky, síce ultradepresívne, ale stále Pelíšky, čo sa týka audiovizuálnej gramotnosti. To je aj dôvod, prečo mu akademici dali prednosť pred Sedláčkovou Rodinou a prečo tento nepozerateľný film dostal toľko Levov.