Havenohome

Jožo Vajda hrá cigánskeho vajdu! Ďalší z filmov, ktorý púšťali Alexovi počas kúry v Mechanickom pomaranči.........Opäť treba pripomenúť, že toto nemá na rováši len Dušan Rapoš. Za projektom stojí šedá eminencia scenárista a producent Ľubomír Slivka, ktorý sa nechal počuť, že film nemal veľkú návštevnosť, lebo jeho cieľovka sú Rómovia, ktorí nemajú peniaze na lístok do kina..............Martin Huba sa dušuje ako nikdy nebude hrať v seriáloch a potom zoberie rolu v tomto. Čo nevidel nič od Rapoša, a nemá čas pred natáčaním prečítať si scenár?...............Cinke Panne sa v jej estetickom účinku vyrovná asi len Ivan Gašparovič hrajúci na fujare.

Pridávam sa ku krídlu nadšencov vítajúcich posun v spôsobe reflexie komunizmu. Čo sa mi však nezdá? Nie je to také filmové ako napríklad Kadrnkové Dopisy. Tam je celá výtvarná zložka svojbytná a skutočne originálna, kdežto u Pout mám trocha pocit, akoby tá kobaltovosivá farebnosť vychádzala z večnej frázy o "šedivom socíku" a "období temna". To by mi až tak nevadilo. Viac mi vadí istá nestriedmosť scénografie. Všetky interiéri sú strašne prepchaté doplnkami, ktoré sme všetci za komunistov v bytoch mali (prefabrikované umelecké doplnky, drevené poličky atď ). Nezdá sa mi, že by to však bol nejaký špeciálny zámer autorov, touto preplnenosťou niečo umocňovať. Jednotlivé objekty sú tu a tam zameniteľné, alebo zbytočné. Takže trošíčka opäť skanzen v "potemnelom" gradingu..............Ďalšia vec, čo mi vadí, sú tie samoúčelné panorámujúce jazdové pohyby kamery, ktoré nebudujú ani napätia ani význam ani nepodporujú naráciu. Na kamere sa ostatne sublimuje hlavný problém celého filmu. Je to žánrový film? Alebo nejaká psychopatologická umelecká sonda s hlbokým presahom? Prečo ten strach nepoužiť konečne čistú klasickú dekupáž a ostatné kódy žánrového filmu (ako napríklad Životy tých druhých). Potom by bol geniálny výkon Malého ešte viac umocnený a konečne by to možno kúpil aj niekto za hranicami do distribúcie.

Treba spomenúť, že hlavným vinníkom tohto projektu nie je scenárista a režisér Paštéka, ale producent Pašš. Áno, na Slovensku stále žije sto rokom mŕtva autorská teória, podľa ktorej jediným zodpovedným za dielo je umelec režisér. A preto to na Slovensku vyzerá, tak ako to vyzerá. Drbe sa tu do scenáristov, režisérov, ale keď nejaký neschopný producent vyleje 15 štátnych mega do zlého scenára, tak o tom nikto nehovorí. Čo ten Pašš nevie čítať? Chodí vôbec do kina a sleduje súčasné trendy? Áno, producent by mal byť aj dramaturg, vedieť, či nekupuje mačku vo vreci, či sa oplatí toľké peniaze do niečoho investovať, zamyslieť sa nad tým, kto na to príde do kina. Ale načo? Srať na výsledok, veď AVF prispeje znova! (Pozrite si výpis AVF, Trigon dostal v poslednom kole prachy na ďalšie štyri projekty. Po Mŕtvole by som nedal Paššovi ani almužnu.)..........To, že ten film je niekde medzi Rapošom, Jakubiskom, Lubitschom a prevareným Fellinim sa dá pochopiť vzhľadom k veku autora. Spôsob produkcie a natáčania (desať ľudí v zábere a vy neviete kto hovorí, postsynchróny, nadsadené herectvo) je však zlé pochopenie vzorov, respektíve minulo sa s dobou a úplne sa Paštékovi rozpadá pod rukami. Paštéka nemá však vo svojej filmografii len zlé tituly a ako pomerne etablovaný tvorca by si zaslúžil niečo iné ako verejnú hanbu. Jeho kamarát Pašš mu chcel pomôcť a aj mu pomohol. Do kategórie kino otrlého diváka. Kde ostatne končí drvivá väčšina produktov Trigonu. (Dajte si napríklad Nebo, peklo, zem. To chcel zase Pašš pomôcť nastávajúcej neveste.) Akurát Winton tam neskončil, ten je v kategórii vyždímaná vydieračka.

Opäť film, kde má celá výtvarná zložka skanzenoidný charakter. Na tých kostýmoch nie je žiadna patina, náznak života. Je to celé také strakaté a v prvom rade to štartuje iba spomienkový optimizmus. Film ale chce byť dryáčnickou kritikou. Strach tvorcov od Čiernej nad Tisou až po Aš urobiť film o komunistickej minulosti úplne vážne a bez zbytočného podliezania je asi neprekonateľný. Ako nemám byť znechutený z filmu, kde sa udejú veci typu - najväčšia mánička je nakoniec eštebák a nosí svoj eštebácky preukaz v peňaženke všetkým na odiv, príslušník VB je taký chuj, že ani písať ani čítať nevie, masaker nevinných učníc v podchode na vlakovej stanici (všetky sú prvotriedne sexi kočky, akoby za komunistov žili len buchty a lá Baywatch), prevarená scéna v mäsiarstve akoby prebratá zo seriálu Vyprávěj!......a takto by som mohol pokračovať, kým by som vlastne neopísal skoro všetky obrazy tohto filmu. Vypichol by som scénu, keď sa vráti brat z vojny a vyšiluje kvôli platni. Režijne je to čistá transparentná bahnovčina. Chudák ten herec. Nepomáha mu kamera, režisér ani scenár. Čo už tam potom okrem kŕčovitého zvýjania môže hrať. Film nie je žiadna trefná kritika, ale iba lacná mýtizácia. A čo tam robí ten Bob Dylan?

V detstve som si na tom fičal. Videokazeta. Zúfalé výkriky typu "Je to komerčná americká sračka!" sú úplne mimo. Má to totižto stokrát lepší scenár než hociktorá tuzemská sračka, na ktorej si fičia autori vyššie uvedeného výroku.

Rozkladná hniloba. Kotek tam hrá postavu, čo chce tuším hrať na bubny. Prečo potom ani raz počas filmu nepočúva hudbu, alebo nerobí niečo iné, čím by napĺňal svoju nastolenú dramatickú potrebu? Byť homosexuál, tak sa na režisérku tohto filmu urazím. Postava slovenskej matky smrdí úbohým kompenzovaním komplexov. A jej smrť je len lacný dramatický vrchol. Nič sa tam nedeje, všetko sa dozvedáme v doslovnom dialógu. Pri džemovacích číslách som klesol hodne hlboko do sedačky. Tento film je ešte väčšia hniloba než skvosty od Trošku.

Tu by sa mal inšpirovať súčasný český hraný film. Postavy hovoria asi toľko ako v Kim Ki-Dukovi. Fyzické herectvo. Minimalizmus. Funkčná a veľavýznamová metafora s kravou. Ostatne ten kolobeh života, spätosť s prírodou, martýrium a sugestívne výtvarné podanie mi evokujú práve Kimovu Jar, leto, jeseň, zima a jar. S odstupom času je to pre mňa azda najlepší český hraný film deväťdesiatych rokov.

Tento nekritický hold je dôležitý. Nechcene sa tu odkrýva gýčiarstvo Zdeňka Svěráka. "Tady jsem sedel a četl jsem toho Jiráska a takové slzy mě u toho kapali!" Jirásek! Na toho sa mu zredukovala celá česká kultúra. Presne v duchu kunderovského vylučovania hovna zo zorného poľa. Prečo som nikdy Svěráka nepočul verejne hovoriť o Ladislavovi Klímovi, Karolíne Světlej, Švankmajerovi, Vachkovi, Váchalovi, Teigem, alebo o Andrejovi Stankovičovi, alebo napríklad o tom Milanovi Kunderovi?................Tento otec národa, milovaný Cimrman vás prevedie cez Červené more!

Svěrákovska výchovná moralita. "Deti, deti, s ohňom sa do lesa nechodí!" Zaujímavé je sledovať ako tam napríklad spomínajú boha. Raz animisticky, inokedy kresťansky. Aj to usvedčuje rodinný tandem z ich gýčiarstva. Pre ľúbivosť všetko. "Ale lidem se to bude přece líbit!" (Viem, že tu starý scenár nepísal, ale jeho výrok hovorí za všetko: "Je cejtit, že to napsal někdo z rodiny.").............Chce to konkurovať americkým rodinným filmom. Bohužiaľ si musia uvedomiť, že americké rodinné filmy sú väčšinou plnokrvná zábava, v prvom rade majú vyriešený scenár a až potom je miesto na výchovu a nejaký presah. Nechápem, kde sa berie toľko obdivu z animovania plyšovej hračky. Technika rozpohybovania Kukyho je kontraproduktívna, doslova odfláknutá. Takýmto spôsobom nemožno utiahnuť celovečerák, register výrazov bábky je veľmi malý. V Čechách, kde má loutkový film takú tradíciu, je celý Kuky strašná hanba. Ďalší problém je spoliehanie sa na prirodzené lesné kulisy. Bábky v ňom v prvom rade zanikajú, les je síce pekný so svojimi štruktúrami, ale nie je dostatočne výtvarný. Toto všetko prispieva k nemožnosti sústrediť sa na príbeh, ktorý sám o sebe je veľmi slabý. Svěrákovci a Hřebejk, títo giganti českého kina! Vyhrali Oscara, robia návštevnosť, ale podľa mňa práve tieto entity a ich normotvornosť sú hlavnými vinníkmi toho, že sa české filmy nevedia vymaniť zo svojej provinciálnosti.

TV LUX nezaostáva za ostatnými slovenskými telkami. Niekde to je dokonca kvalitatívne lepšie. Ináč úplné amatérstvo a materiál pre psychoanalytika. Popri hlbokých výstrihoch moderátoriek TV LUX ďalší dôkaz, že za svätú vec možno bojovať aj zakázanými zbraňami.