Havenohome

Režisér má asi veľmi rád Kačaciu sezónu. Ďalej je to také cvičenie na vyprázdnenú naráciu. Všetko staré triky, ale v rámci českej produkcie to poteší. Nie je to až také veľké prestrelenie ako Zoufalci, alebo iné umelecký film milujúce FAMU debuty. Poctivo udržiavaný štýl zbúra scéna pri stole, ktorá je veľmi dramatická vzhľadom na predošlí spôsob snímania, dialógy začnú byť nenápadne doslovné a chcú zbytočne veľa povedať. Postavy chlapcov sú pasívne, jeden sa iba pozerá a druhý si logne alkoholu a potom len grcká. Nijako sa nerieši, že zostanú celú noc mimo domov. Oni sami by mali mať strach, že bude doma bitka a nejako ho prejaviť. Realističnosť posilňuje hrubšejšie zrno a obmedzená škála farieb. Nedospeje to k žiadnej pointe a argument, že pri takomto type filmu to ani netreba, je mimo. Nie je to totižto žiadny Alonso v zmysle štylistickej čistoty, pod rúškom tej vyprázdnenej narácie tam totižto presakuje aj psychologizácia, je tam naznačené nejaké dramatické dianie, ktoré však odíde do prázdna, a preto sa divák začne obzerať za pointov.

Zlyháva to na scenári. Nič sa tam nedeje kvôli niečomu, postavy nenapĺňajú svoje dramatické potreby. Rádoby drsno-živočíšna (ľutujem Szidi Tobias, ktorá okrem najintimnejšieho miesta ukázala všetko) a poetická výprava na dedinu, do záhrady. Množstvo "turistických" elementov ako lov sumcov a iná dedinská romantika. No ten scenár je najslabší. Postavy plávajú vo zduchoprázdne, Tobias je neukotvená podobne ako postavy z Poledňákovej filmov a vyzerá to, že je na celoživotnej dovolenke. Zrazu vie šoférovať nákladné auto, má aj peniaze, aby ho kúpila a nikto sa nečuduje, že tento nákladiak zo šrotu hneď funguje. Téza o osudovej žene, čo kvôli nej všetci hynú. Neelegantné narábanie s časom. Pohľad na dedinu je tu tentoraz nasnímaný "z ruky" respektíve "zo steadycamu", to je asi ten prínos, o ktorom všetci vravia. Ináč samé klišé: macho, čo trtká krčmárku (ako z Kurvahošigutentág), bitka na futbale, rázovitý Pišta Báči, dlhovtáky uchylák. Je to úplne niečo iné ako Pokoj v duši, napriek tomu mám pocit, že sú to zase len romantické báchorky z vidieka. Veľké plus je Nadasdiho herecký výkon. Veľké mínus je totálne nadužívaná hudba.

Tento film by som púšťal slovenským gazdinkám. Neexistuje asi nič iné s čím by sa mohli viac identifikovať. Z jedného zamestnania do druhého a potom domov žehliť, variť, prať a obsluhovať rodinu. A chlap čo sa na vás vrhne v sprche sa urobí rýchlejšie než nadržaný komár. Veľká podobnosť zo Slovenskom (aj v iných Almodovárových filmoch) a ďalšia identifikačná postava je tá bigotno-kresťanská babka, túžiaca po návrate na vidiek. Almodovár aj napriek svoje nadsázke respektíve vďaka nej pôsobí uhrančivo realisticky a darí sa mu presne glosovať problémy rodiny ako socio-ekonomickej bunky. V jeho filmoch už nikoho netrápi, že ľudia fetujú, či už sú to pracie prášky, tráva, koláčiky a Svätý Antoníček alebo hrste liekov. Postavy sa nesnažia zbaviť svojej závislosti, ale snažia sa žiť popri nej. Rodina je zviazaná cez peniaze, ktoré každý potrebuje na svoje drogy, čo režisér ironizuje menom pre chameleóna - Peniaze. Chus Lampreave (táto Milada Ježková španielskej kinematografie) vo vedľajšej role predvádza veľmi vtipný výkon a rozhovor s inou babkou na autobusovej stanici mi pripomína ďalšiu proprietu nám bližšej kultúry a zároveň ďalší identifikačný prvok - hrabalovský dialóg. Almodovár stabilizuje v tomto filme svoj samoukovský autorský rukopis a záverečný nájazd kamery na tvár herečky Carmen Maura s emotívnym hudobným doprovodom je jeden z najsignifikantnejších momentov jeho tvorby.

Pútavá expozícia, dobre zvládnutá kamera, ktorá urobila z Bratislavy "Paríž", množstvo režijných nápadov. Je to taký pokus o Améliu z Montmartru. Film má veľa dobrých momentov, ale asi viac slabých a je to teda nevyvážené. S pribúdajúcim časom to stráca napätie, kvôli nie dôsledne doriešeným motiváciám, v dôsledku čoho nefunguje ani rozprávačská hra, tak ako by mohla.

Budem expresívny. Vyše 300 000 Euro vylial Avdiovizuálny fond na toto peklo! Áno, dobre počujete, Avdiovizuálny fond. Táto maxisračka natočená pre STV bola dotovaná ešte aj AVF, ktorý sa sťažuje, že má každým rokom menší rozpočet. AVF, ktorý macošsky a korytnačím tempom digitalizuje slovenské kiná, vyleje 300 000 Euro na niečo ako toaletný papier poslednej kvalitatívnej kategórie v hodnote 5 korún. Videli ste to? Nevygradované zábery, nenahratý zvuk, kľúčovanie a lá Cinka Panna, vždy keď má dôjsť k búračke, tak kamera švenkne do lesa, k hereckým výkonom a scenáru a réžii sa ani nejdem vyjadrovať, cvičené opice by to napísali lepšie..........peklo, peklo, peklo! A kto to má na rováši? Pani Kolevská - súčasná predsedníčka AVF. Že ju hanba nefackuje! Osoba, ktorá nič nedosiahla na žiadnej úrovni svojej kariery, nie je ani renomovaná producentka, ani manažérka, ani scenáristka, ani režisérka. No milujme ju všetci za to, že hrala Alžbetku v Perinbabe! A režírovať to dá svojej mame, ktorá urobila niečo pozerateľné naposledy za komunistov. Kolevská na výročnej správe AVF svojím onanistickým newspeakom odbíjala trefnú kritiku na účet projektov Zlomok sekundy. Na to tam asi v tom fonde sedí, to jej ide, zahmlievať podmienky rozdelovania peňazí. Že je STV dinosaurus hodný definitívnej anihilácie je už dvadsať rokov jasné, ale že aj AVF sa tak rýchlo dostane do tej istej kategórie, to som nečakal. Za 300 000 Euro by fond zdigitalizoval 4 kiná. Odkiaľ pramení predstava, že tu máme zrazu géniov v hranej tvorbe a seriálovej tvorbe, že tam môže AVF bez rozmyslu poslať toľko financií. AVF je tu na to, aby sa rozvýjal celý Audiovizuálny priemysel a nie na to, aby lial peniaze do mŕtvych projektov. Aj vy žijete v meste pod 40 tisíc obyvateľov a vaše mesto nemá multiplex a staré 35mm kino zavreli? Digitalizované kino tak skoro mať nebudete, kým AVF neprestane podporovať projekty ako ZLOMOK SEKUNDY, MŔTVOLA MUSÍ ZOMRIEŤ, CINKA PANNA, EŠTEBÁK......po ktorých tu za pár mesiacov už ani pes neštekne. Za pár rokov niekto hore možno úplne uškrtí peniaze pre AVF a my nebudeme mať nič, len monopolistické multiplexi, kopec odpadových titulov, ktoré ani v premiere nič nezarobili a jeden Liovej Dom a spomienku na to, že kedysi mal AVF prachy a mohol ich investovať do niečoho zmysluplného.

Jediný spôsob ako verne zobraziť históriu je poriadne ju dofabulovať. Nič ako skutočná pravda neexistuje a každý dokumentárny film je konštrukt. Paradokumentárny spôsob akým sa rozhodol Winterbottom poňať obdobie od punku až po ranné deväťdesiate roky je adekvátny a jeho hravá forma pomáha absorbovať všetky bizarnosti a britské sucho humorné situácie. Rozprávač a zároveň hlavný hrdina filmu zosobnený egodeistickým Stevom Cooganom posilňuje sebareflexivitu celého filmu a pomáha symbioticky spájať archívne materiály s hranými pasážami. Takto sa darí režisérovi podporovať anarchističnosť, ktorá je tu vlastne hlavnou témou. Neviem si predstaviť "pravdivejšie" spracovanie undergroundovej manchesterskej scény. Corbijnov Control pôsobí pri Nonstop party ako ďalší film od Daniel Steelovej.

Jakubiskov výtvor je asi ako jediný zo súčasných diel slovenských klasikov pozerateľný (skúste si pozrieť Lutherovo Tango s Komármi, alebo Trančíkovu Zimu kúzelníkov) a režisér dokazuje, že ešte stále vie viesť divácku pozornosť. Jeho pokus o búranie mýtov sa mi však zdá mimo misu. Čo u neho kedysi pôsobilo ako provokácia, tu vyvoláva trápny smiech. Jakubisko, autor kedysi slávneho a trefného výroku "Tí Češi majú aspoň toho Haška a Kunderu a my Slováci máme len toho pána Boha!", akosi zosenilnel a namiesto zdravej kritiky z úst renomovaného umelca idú pochvaly o ilegálnej Svätoplukovej soche pred Bratislavským hradom: "No povedzte mi, kto by to lepšie spravil ako ten Janko Kulich?" Na Bátoryčke najlepšie vidno, ako Jakubiskovi chýba kontakt so zahraničím a súčasným vnímaním filmu. Napríklad taký približne rovnako starý Skolimowský natočil nedávno film a stále to je svetová úroveň. Kdežto ten Jakubisko pôsobí dosť vetcho. Syndróm presýtenosti a prílišnej recyklácie sa ukázal byť kontraproduktívny už pri Nejasnej správe. Pokus o film s tajomstvom sa mu rozpadá pod rukami, keď každý od začiatku vie, čo je tajomstvo................Jakubisko síce už dávno považovaný za národného režiséra, vždy obľúbenec skôr intelektuálnejšie zameraného publika a odsúdenec veľkej časti divákov s nepochopením pre jeho extravagantnú poetiku, sa teraz začína stávať hovorcom konformistickej väčšiny (opojenej výpravnosťou Bathory, zgýčovitelým výtvarným rukopisom) a obchádza ma strach pri pomyslení, čo môže vyliezť z jeho chystanej Slovanskej epopeje.

Pri tomto filme som si uvedomil, že Jakubisko bol možno viac ako Fellinim ovplyvnený Godardom a francúzskou novou vlnou. Vtáčkovia sú jeho najlepším filmom. Surreálnosť s akou je film spravený umožňuje neustále opakované pozerania a hľadanie stále nových a nových významov, či už na úrovni dobovo-politického kontextu alebo v rámci Jakubiskovho autorského rukopisu. Film artikuluje nielen generačný pocit vydedencov, ktorí sa nechceli podieľať na kolaborácii s režimom budujúcim lepšie zajtrajšky, ale aj osobnú autorskú tézu o vrtkavom šťastí a potrebe bláznovstva, ktorá sa tiahne celým jeho dielom. Pocit zdravého hedónizmu je dokonale umocňovaný manieristickými výrazovými prostriedkami. Nájazdy širokouhlým objektívom podporujúce sladké závrate, melancholická hudba a anarchistický strih riadený diktátom bláznivých hier podporujú rozpoloženie hlavného hrdinu. "Prečo len smútok je to krásne, čo pretrváva?" Posledná scéna na Starom moste v Bratislave v spojení s Liškovou hudbou je pre mňa jeden z vrcholov slovenskej kinematografie.................. Pri pozeraní tohto filmu ma neustále prepadá myšlienka, aké filmy by dnes Jakubisko točil, keby nikdy nestretol Deanu?

Aj tu sa tunelujú vaše peniaze milí daňoví poplatníci a odvádzači koncesionárskych poplatkov. Výsledný produkt vyzerá desať krát lacnejšie ako by mal. Minimálne toľko záberov chýba v každom obraze. Načo zbytočne platiť techniku a svetlá a hodiny pracovníkom, ktoré pribúdajú každým novým záberom, keď to celé môžeme natočiť na jeden záber. Je to taká fušerina, že sa často ani neuráčia švenknúť a prerámovať obraz a popred kameru vám potom chodia od pol pása urezaní herci, alebo hrá iba ich nos. Ploché, škaredo nakomponované zábery. Dospelí ľudia hrajú teenagerov...............Scenár je samostatná kapitola. Napísal ho "národný" umelec grafoman Klimáček, ktorý nepíše už asi iba do sudoku katalógov. Prvoplánovosť, tézovitosť, doslovnosť, klišeovitosť. Jeho predstava o súčasnej mládeži je sto rokov za opicami............Semjanova réžia bola zúfalstvo už pri jeho debute. Asi mu ukradli aj televízor. Jeho réžia pôsobí ako keby pozeral telku naposledy, keď premiérovali Beverly Hills 90210.

Tento film si rovnako ako 5 hviezd zaslúži aj odpad. Ale ja som sa počas celej projekcie váľal po zemi od smiechu. Je to celé jedna veľká naivita. Gangstri s brokovnicami behajú po Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pomedzi nič netušiacich civilistov. Záhadná vrahyňa, čo pestuje kaktusy, a ktorej sa vrhajú k nohám roboši z kanálov. Scenárista, ktorý hryzie do skla, keď číta zlý scenár. (Hrá ho reálny Ondrej Šulaj!) Machoidný chlapi a "ženské" hrdinky. Úchylný záhadný muž spájajúci všetky tri poviedky. A geniálna vrcholná scéna hádky, kde lieta z okna oblečenie. Film úplne odtrhnutý od reality v negatívnom slova zmysle. A všetko podané cez optiku červenej knižnice.