Havenohome

Divadelník Nvota pokračuje vo svojom omyle režírovať hraný film. Socializmus sa mu tu zredukoval na nemožnosť nosiť dlhé vlasy. V súvislosti s tým, že sa jedná o adaptáciu Pišťánka, netreba asi veľa hovoriť. Muzika v Nvotovom podaní a Pišťánek sú si vzdiaľenejší ako Zlomok sekundy od "Alžbetky" Kolevskej a Kobra 11. Koniec koncov je to ochotnícka rutina v pastelových farbách s kopcom známych tvári. Latinák sa vyfarbuje už tu, aj keď len v epizódnej úlohe. Dávno sa na Slovensku žiadny herec nespoliehal tak vehementne na svoju srandovnú tvár. Dobové nadšenie z Muziky prišlo len vďaka neexistujúcej konkurencii.

Netradičný filmový zážitok. Veľmi obskurné a vo svojej absurdnej nelogickosti to prekonáva všetky hranice. Film, ktorý je postavený na logike spravme presný opak toho, čo by divák očakával. Každá scéna tak končí úplne nepredvídateľne a nelogicky a to nielen čo sa týka dramaturgie ale niekedy aj štýlového spracovania, až sa z toho stane hra a vás to baví. Keď nakoniec doletia hrdinovia na planétu so ženami a začnú svojou zbraňou všetkých premienať na kôpky piesku, tak ste vystavený totálnej bezradnosti a neviete či sa máte bláznivo rehotať, alebo rovno odísť urazený z kina. Nazval by som to antihumor. Tanečné a hudobné čísla sú výborné!

Intenzita akčného filmu skĺbená s náboženskou spiritualitou. Neustále striedanie vážnych a komických momentov. Hektický strih. Dokonalé bojové scény. Šport tosatsu (rozhodol som sa založiť prvý klub na Slovensku). Panna Mária. Megaerekcia. Hektolitre krvi. Kríže. Uchyláci. Sekty. Papagáj. Absolútny film, v ktorom je všetko! Málokomu sa dnes podarí dosiahnuť taký emotívny zážitok s toľkou porciou slastnej zábavy. Tento film má štyri hodiny, no pozeral by som ho aj keby mal osem.

Čo sa týka vtipných momentov, oproti Lóve je ich tu neúrekom. Tento prvý Kronerov film aj celkovo pôsobí úprimnejšie. Nie je tu ešte tá prílišná snaha urobiť niečo cool žánrové. Keby to celé zostalo v štýle "kamarátskych" vtipných domácich videí, bolo by to zaujímavejšie. Kvalita kolíše podľa talentu herca v zábere a preto sú najlepšie pasáže s Fialovou. V momente, keď chce Kroner fabulovať, dochádza k prvoplánovej trápnosti. Viď pointa filmu (v Lóve to nebolo o nič lepšie).

Zúfalstvo. Snaha urobiť vážny film skončila ešte horšie ako keby Hřebejk točil ďalej svoje nepozerateľné tragikomédie. Je to taká Jesenná sonáta s Luďkom Munzarom. Je v tom senilita, rozvod, neúspešná dcéra, dieťa s downovým syndrómom, rozporcované štetky vo vani, znásilnenie atď. A všetko to natočme na ľúbivú pelíškovskú kameru. Tá úvodná citácia na Formana je vrcholne trápna a ten sebareflexívny allenovský moment s medvídkom ešte horší. Hřebejk je taký biedny, že nielenže sa svojim idolom nikdy ani nepriblíži, ale nevie im ani vzdať hold. Ktorý český herec si chce ešte zachovať dôstojnosť, nech už mu nelezie pod ruky. Chudák Geislerová už ani nevie, čo v tom filme hovorí. Čo má byť povedané gestom a konaním, je vykecané akože "improvizujúcimi" hercami. Réžia je totálne rutinná a ja tam skutočne nijaký nový rozmer od tých Pelíšiek nevidím. Hřebejk už je teraz dinosaurus. A aj na Nevinnosti vidieť, že je jeden z hlavných vinníkov súčasného zúfalého stavu českého filmu. Okrem Čechov všetci vnímajú väčšinu českých filmov ako šifrovanú správu z inej planéty.

Bebjak sa obklopil mladými tvorcami. A taktika natočiť film za 11 dní sa osvedčila. Marhuľový ostrov točil päť rokov a moc mu to nepomohlo. Veľa robia civilní herci aj neherci. Najlepšia je expozícia, gag s Tónom Šulíkom a dievčatkami zo Shiningu. Keby sa vo filme objavilo viac takýchto gagov, mohlo ísť hore aj hodnotenie aj divácka návštevnosť. Čo neznamená, že zvyšok filmu je nuda. Práve naopak aj napriek množstvu dramaturgických a logických medzier, vydrží napätie až do konca. Zlo v dome nie je presnejšie vymedzené, najskôr ho idú chytať, potom k nemu ísť nemôžu, vyzerá to akoby ho pán domáci bežne chytával, a keď potom k nemu príde, tak ho hneď zahluší. Presnejšie určenie mantinelov by vytvorilo aj väčšie napätie a strach. Tento rok je to zatiaľ popri Anjeloch a Eštebákovi jasný víťaz a na osi hraných filmov z posledného obdobia medzi Mŕtvolou a Domom je to určite niekde v hornej polovici.

Volám sa Tarantino a byť mocný musí byť nuda. Väčšia sranda je napríklad napísať Salme Hayek rolu striptérky, ktorá mi naleje po svojej sexi nohe chľast do huby. A celý svet sa bude na to pozerať a bude slintať!........Toto si vážení priatelia nedovolí ani prezident USA. Toto je hlavná motivácia, prečo chcú všetci režírovať filmy. Toto je skutočná nesmrteľnosť.

Štýlovo to je blízke filmom zo šesťdesiatych rokov, novovlnná poetika. Téma: nepotrebný potrebný respektíve potrebný nepotrebný. To je otázka. Je hlavný hrdina Gia - hráč na činely, večný flákač, poletujúci mestom ako drozd - potrebný, alebo je jeho existencia nezmyselná? Film pre väčšinu publika dnes už asi nezáživný, veľmi presne zachytil problematiku zdanlivo zbytočných ľudí v spoločnosti, ktorí síce neprinášajú nijaký materiálny osoh a nemožno argumentovať, prečo sú potrební, ale napriek tomu akoby svojou pochabosťou a roztopašnosťou nevysvetliteľným spôsobom robili realitu šedivého dňa znesiteľnejšou. V ďalšej rovine tu režisér demonštruje svoj ideál umenia a hlavný hrdina je vlastne synonymum pre akéhokoľvek umelca a jeho význam pre svet.

Láska na celý život. Stalo sa to takto. Mám 11 rokov a už týždeň sledujem na ČT upútavku na film so zabijakom v čiernych lenonkách. V sobotu uprosím mamu, aby som nemusel ísť spať a po desiatej hodine sa zakempujem pred našou SELENOU, prepnem štvrtý červený svietiaci gombík zľava, kde máme naladenú ČT1 a "mše svatá" začína. Kamera letí ponad stromy, do mesta, do Malej Itálie až ku stolu, kde dostáva Leon svoj ďalší job. Tento film o vykorenenom týpkovi, čo kedysi miloval jednu ženu, je geniálny. Povie vám to už prvý záber, v ktorom je najdôležitejšie čo? Stromy. A aký je posledný záber? Matilda sadí kvet v parku, odjazd pomedzi koruny stromov. "Tady nám bude dobře Leone." Podobnú a rovnako silnú analógiu medzi začiatkom a koncom nájdeme už asi len v Sladkom živote s jeho metaforou nemožnosti porozumenia. Po zhliadnutí tohto filmu som už nikdy nešiel na žiadny karneval za indiána.

Godard vybehol z kina a kričal: "Bergman stvoril ženu!" Táto situácia sa ešte bude asi v histórii viackrát opakovať. Rozmrzelá, náladová, pokušiteľská a živelná Harriet Andersson ako "oplácaná" Monika uhranie svojim zjavom ešte nejedného cinefila. Leto s Monikou je jedno z najvhodnejších zasvätení nielen do mystéria ženy, ale aj do mystéria Laterny Magiky ako nám ju servíruje Ingmar. Tu sa Bergman ukazuje vo svojej plnej sile. Vidieť raz toto dielo v mihotajúcom sa svetle 35mm premietačky je môj sen. Impresívne zábery mesta na úvod. Vnútrozáberová montáž. Takmer sa dodržuje pravidlo, čo obraz to jeden záber. Keď strihnú detail na tvár, tak je to silný a presne určený emočný zásah. Geniálna práca so svetlom. Keď prvýkrát na scénu vojde Harryho otec, je nasvietený odzadu a v celom obraze mu ani raz neuzrieme tvár. Sugestívne natočená bitka s Lellem. Erotická scéna s Monikou. Ja vybieham z obývačky a kričím: "Bergman stvoril ženu!"