sahier

Neuveritelne riesenia pripadov, nuda jednotlivych pribehov ma prinutila  k rieseniu hodnotenia dvoma hviezdami za naozaj prepracovane kostymi a hudbu, tod vsetko co ma mohlo ocarit.

tak namlouvat , namlouvat , namlouvat , vo vtipnosti vyhráva hned za císařem pekařem :)

Film je dosť vzdialený predlohe Daphne du Maurier, hlavne úvod príbehu a hlavné postavy , každopádne poviedka v mnohom predbehla film a Alfréd u mňa tentokrát nezabodoval.

Dostala som, čo som očakávala - proste nové filmy na staré nemajú, ako ani tento nemá na ten z roku 1979, krásnej  knižnej predlohe ,dnesná premodernizovaná plytkosť nemá čo ponúknuť.

Treba poznať  historiu a tvorcov Beat generation , prečítať ich knihy a potom až vidieť tento film,  ktorý môžem zhodnotiť len tak. že slabo vedel zachytiť ducha tej doby a život jej hlavných predstaviteľov

Nudná zlátanina všeličoho , hlavne sebemrskania Marylin, pričom bola  ukázaná jedna stránka jej naturelu tá psychotická. Nepochopila som prechody z čb do koloru a späť , ani prázdne sekvencie medzi jednotlivými scénami. V polovičke filmu som to vzdala a posúvala pár minút vopred po každom takomto nič nehovoriacom úseku ,inak by som asi pri filme zaspala . Koniec ukázal ,že o nič som neprišla. Videla som len to čo je už roky známe, že Marylin bola umelo preoperovanou barbinou , afektovanu a hysterickou osobou , zameranou len na seba samú.

Perfektná kamera len zdôrazňuje líniu deja , Monika je výborná charakterová herečka a dokonalosť jej umenia tento film dostáva medzi tie najlepšie. Film bol natočený v 60tych rokoch , kedy sas začalo poukazovať na povrchnosť ľudského bytia , citov a prežívania , odcudzenie a odťažitosť od všetkého ,čo  evokuje spomienky na zlo je hlavnou myšlienkou deja. Radosť, aj to len chviľkovú, nachádza pri svojom synovi, a aj pri ňom má pocit ,že nehrá s ňou čestnú hru , náladosť a poruchy správania o ktorých sa dnes hovorí ako normálne a sú aj bežným prejavom dnešenej doby , boli vtedy tabu. Jej priateľia ju len pozorujú, ale nechcú byť tými, ktorí by ju mali viesť či jej pomôcť. Manžel je na povrch starostlivou osobou, no stoji kdesi v úzadí  len ako pozorovateľ a  nechce sa  zapodievať manželkynými pocitmi a postojmi. Pozerá len na svoje momentálne potreby. Celý príbeh končí ako začal , keď žena chodí v industriálnom a chladnom prostredí so synom po ulici a on pozorne sleduje okolie. Minimalistické ale všetko hovoriace dialogy typické pre tohto režiséra sú hlavnou črtou tohto filmu.

Vo filme je zachytená nie práve najlepšia časť života Pucciniho , keď jeho manželka neprávom obvinila svoju slúžku z mileneckého vzťahu s jej manželom,ktorý bol známym záletníkom, ale aj on sám tento vzťah popiera. Slúžka po odchode spáchala sebevraždu a Pucciniho maželka bola rodinou slúžky dohnaná pred súd.  Za krivé obvinenie bola odsúdená. Pokutu zaplatil jej manžel. Celý dej je prerušovaný paralerne podávaným príbehom z prípravy Pucciniho opery Turandot. Podanie zaujímavé, ale mňa osobne nenadchlo.

Veľmi slabé spracovanie , dve hvízdy dávam za kostými, inak nuda, slabé herecké výkony , ubohé dialogy a prázdnota

jedna hviezda za historický dnes už zaniknutý pohlad na Bratislavu , inak to ďalej nestojí ani za komentár