Mona_Lisa

Joss Whedon je už od dôb Buffy (ako môjho prvého seriálového šialenstva) pre mňa malým osobným bohom. Fakt, že dokáže v momentálne preplácanom žánri horor vytvoriť niečo také originálne iba potvrdzuje jeho schopnosti na poli filmovej tvorby. Pretože práve originalita, to je to, čím sa The Cabin in the Woods môže popýšiť v prvom rade. Spúšť tých najšialenejších nápadov, občas nejaký ten vtip, no najmä tie nečakané zvraty, ktoré v druhej polovici filmu nahradia občasnú (hoci, samozrejme, schválnu a pochopiteľnú) klišovitosť. Scéna, resp. scény na chodbe s výťahmi v poslednej tretine filmu = epickosť a vrchol nerdovských hororových vášní. The Cabin in the Woods sa tej poslednej hviezdičky odo mňa nedočká z prostého dôvodu - nápad super, ale čo sa spracovania týka, k dokonalosti ešte krôčik chýba.

Taká pokojnejšia lynchovina. Tento road movie má hlavu, pätu i logicky časovo nadväzujúci dej, čo by sa v niektorých filmoch spomínaného autora hľadalo o čosi ťažšie. Samozrejme, nechýba tu typická prazvláštna atmosféra a to najmä pri niektorých scénach, ale to je len dobre. Obaja predstavitelia hlavných postáv sú sympaťáci, hoci Lula občas predsa troška lezie na nervy. Wild at Heart má veľmi dobré obsadenie, ani ten Nicolas Cage prekvapivo nevadí – a keď spieva, vtedy už vobec nie. Dafoe je v tomto filme taký nechutný až je neuveriteľne dobrý, ale podoby úchyláka sa u mňa asi nikdy nezbaví. Wild at Heart si právom zaslúži 4 hviezdičky, ako celok pôsobí veľmi dobre, no k dokonalosti ešte predsa dačo chýba.

Girls je taký pohodový seriál, že prakticky jediný jeho problém je prístup divákov. Buď ho budete nenávidieť alebo vám bude neuveriteľne sympatický. Hold, nie každý sa chce dívať na to, ako partia dvadsať-dačo ročných dievčat rieši svoje problémy so sexom, prácou, sexom, rodinou, sexom a pod. A to všetko – pozor – v pomalom, konverzačnom tempe. Prístup HBO dýcha z každej scény – áno, je tu nahota, nadávky a všetko, na čo sme od nich zvyknutí (hoci nie až v takej koncentrovanej miere). Rozhodne by som vyzdvihla scenár, niektoré rozhovory sú akoby vystrihnuté z reálneho života, občas sú to vlastne také táraniny o ničom, ale práve to je ono. Čo však robí tento seriál týmto seriálom je hlavne Lena Dunham. Nielenže má na svedomí celý námet, ale ona to ešte aj režíruje, píše scenár a dokonca si strihne i hlavnú úlohu. (Mimochodom, je zaujímavé, že je to prakticky jediná z hlavných predstaviteliek, ktorá sa tam vyskytuje nahá, a to dosť často. Exhibicionistické sklony sú zrejmé.) Teším sa i na druhú sériu.

O drogách trocha inak. Trainspotting vám nebude tvrdiť, že z možností „brať“ či „nebrať“ si máte vybrať tú druhú, nebude sa vás snažiť presvedčiť ani o tom, že svet feťákov je vzdialený a úplne iný než ten váš. Tento film je neuveriteľne vtipný, neuveriteľne smutný a určitým spôsobom i filozofický. A to všetko naraz. Renton je taký sympaťák, že sa na na tú hodinku a pol stane vaším najlepším kamarátom a vy budete sledovať príhody celej škótskej partičky ako vlastný život. Je to film na zamyslenie a to pritom ani nevyzerá, že by sa o to snažil. Trainspotting bola taká malá filmová revolúcia, no jednoznačne má čo povedať aj teraz – a za ďalších desať, možno i dvadsať rokov určite tiež. Mimochodom, McGregor je tu skvelý, ale to prakticky všade.

Napriek svojim stopäťdesiatim minútam a žánru dráma (bez štipky akcie), Margaret nenudí. Všetky scény sú pomalé, doslova vláčne, no scenáristicky veľmi zaujímavé. Lisina reakcia na nehodu, ktorej sa stala súčasťou (alebo ju vlastne sama spôsobila?) sa ťahá celým filmom, strieda rozličné roviny a ovplyvňuje všetky ostatné postavy. Lisa sa snaží so vzniknutým emočným šokom vyrovnať po svojom a je vysoko pravdepodobné, že s ňou nebudete súhlasiť. Ale v podstate je úplne jedno, či jej správanie pochopíte alebo nie - Margaret nie je film, s ktorým by sa mal divák nevyhnutne stotožniť. Obsahuje však väčšinu z toho, čo robí drámu drámou a to je len dobre. Na záver by som vyzdvihla Annu Paquin, ktorá aj v tomto filme potvrdzuje, aké je ťažké ju zaradiť: buď nevie hrať vôbec a navyše je absolútne nesympatická ALEBO je to jeden z najzaujímavejších hereckých talentov vo svojej vekovej kategórii. Vyberte si sami.

Moje prvé stretnutie s Trierom dopadlo lepšie, než som vôbec bola schopná predpokladať. Celý film je ako nádherný zdvojený obraz plný lyriky. Melanchólia je rozdelená na dve obsahovo prakticky úplne rozdielne časti. Zatiaľčo v prvej ide čiastočne o príbeh a dej, druhá je vyslovene atmosferická. Gradácia deja je buď výborne spracovaná alebo to pri tom neuveriteľne pôsobiacom vizuále ide samo. Neviem, či som pri hodnotení príliš nekritická, ale toto zeleno-modré dielo ma úplne pohltilo... Trierova Melanchólia nie je film, je to séria nádherných obrazov, pri ktorých sa zrýchľuje dych. Mysteriózna pastva pre oči. Naozaj, naozaj dobré.