Mona_Lisa

Film s najvýstižnejším názvom.

Po prvej sérii: Revenge funguje. To je prakticky jediné, čo je možné o tejto záležitosti s istotou povedať. Herectvo (až na výnimky) priemerné, postavy nevýrazné a nijak premakané (potešil svojský bisexuálny génius Nolan) a stále tie isté nemeniace sa interiéry a exteriéry (práve v tomto seriáli mi to priam bilo do očí). Toto boli dôvody, prečo by Revenge normálne tiahlo maximálne k solídnemu priemeru, ale stále je tu niečo, niečo naviac, čo z neho činí ani nie tak nadpriemernú ako skôr veľmi pútavú a baviacu vec. Ťažko to pomenovať, ale seriál i napriek tomu, že neobsahuje výrazné zvraty a je skôr o vzťahoch než nejakom deji, nenápadne núti diváka zapnúť si aj ďalší diel. Nie je to vyslovene guilty pleasure, bez Revenge sa dá v pohode zaobísť, ale príjemne sa na to díva a ako oddychovka určite ujde.

Postava Teda mi bohužiaľ až príliš pripomínal Wilfreda (austrálsky seriál a neskôr americký remake), aby som sa nekonečne vzrušovala nad nadávajúcim a chľastajúcim plyšovým macom, ktorý je taaaaaak vtipný a dokonalý. Čo v Tedovi ozaj funguje sú určité geniálne nečakané a nekorektne vtipné scénky, ktoré vyvolajú salvy smiechu, aby boli vzápätí nahradené tými, ktoré spôsobia možno pousmiatie. Škoda, že sa tvorcovia nerozhodli pre preferovanie tohto prístupu a ignorovanie tradičnej dejovej línie, v ktorej klišovitý záver som nedúfala. Čo sa hercov týka, Wahlberg mi moc sympatický nebol, ale zvládnuť sa dal; Mila zlatá ako vždy (hoci čo sa jej role týka, ozaj nebolo čo hrať). Ted je fajn komédia, ktorá poteší, ak nemáte očakávania, chápete jej popkultúrne odkazy (ja popravde väčšinu nie) a/alebo zbožňujete Milu Kunis a svojich plyšákov z detstva.

Nemôžem nedať 5. Možno je to sentiment, možno akási platonický láska k Tolkienovým svetom, ale ja mám pocit, že Hobit bol ozaj dobre vystavaný a na to, že je len prvým dielom spracovania 200-stranovej knižky, je natočený sakra dobre. Niektoré scény sú skutočne dlhé a rozpitvané až na kosť, niektoré drobné vtípky pôsobia príliš chcene, dej rozhodne zložitý nie je, ale čo, už, keď tieto maličkosti vyvažuje absolútne úžasná a priam hmatateľná atmosféra Stredozeme na každom kroku skupinky hlavných postáv? Nech je len Jackson nenažraný koľko chce, zatiaľ to nepokazil a ak mi bude do žíl aj naďalej pichať pokračovania tohto kultu, prosím. Kým to ozaj neposerie, nebránim sa.

Channing Tatum to nevzdáva a snaží sa každého (hlavne asi sám seba) presvedčiť, že vie hrať. A hoci sa mu to ani tentoraz nepodarí, ide na to dobre. Pretože hoci je Magic Mike film o striptéroch, príjemný nezávislý ráz z neho robí niečo viac. Takže tu máme tanečné scénky poprepletané s konverzáciami, ktoré akoby herci v danej chvíli zaimprovizovali sami. Práve v dialógoch sa prejavuje takýto typ "voľného" scenára a hoci je to zaujímavá záležitosť, prosím si ju radšej lepšie zvládnutú a v inom filme. Magic Mike teda v konečnom dôsledku naplnený scénami, ktoré pôsobia ako vata a to ešte aj skrývajú priamočiary a dosť primitívny dej, ALE skutočne dobre sa na to pozerá (nie, nemám na mysli scény na javisku). Je dosť možné, že ak nad tým nebudete rozmýšľať, budete mať pocit, že ste práve videli fajn americkú nezávislovku. Tak teda radšej nerozmýšľajte.

Vitajte vo westernovej rozprávke pre dospelých. Je tu veľa krvi, spotených chlapov, na každom kroku hrozí kastrácia či prestrelená lebka, no predsa len je tu aj jednoduchý hlavný hrdina, ktorý našiel slobodu a vydal sa hľadať stratenú lásku. Dej Djanga nie je zložitý a rozhodne taký ani byť nemá - vycibrené scény a dokonalé herectvo (hlavne DiCaprio a Waltz) mu pridávajú toľko vrstiev až sa nakoniec jedná o komplexné dielko vysokosiahlych kvalít. Absolútne najsilnejšou stránkou Tarantinovho Djanga je fakt, že prakticky celý čas baví a ústrednému hrdinovi (ktorý inak nemá šancu získať si vás prepracovaným charakterom) budete držať palce, či už budete chcieť alebo nie. Čo zráža jednu hviezdičku: striedavo akčný a konverzačný dej väčšinou funguje, ale niektoré pridlhé scény ho predsa len brzdia. A záver je síce tarantinovsky červený a veľkolepý, no chýbajú tam určité postavy, ktorých sa film zbavil akosi priskoro.

Ide vlastne o spojenie akčného filmu s porciou drámy a práve tá uberá Looperovi dôraz na technickú stránku. To je asi dôvod, prečo diskusie o logike filmu nie sú až tak na mieste. Morálne záležitosti riešené vo filme sú postavené na reálnych (nie sentimentálnych) podkladoch a práve to v spojení s občasnou strieľačkou vytvára zaujímavý, dobre fungujúci kontrast. Akčné záležitosti nemám rada, ale Looper predstavuje tak umne namiešaný mix žánrových ingrediencií, že to celé proste funguje. Bez rozoberania detailov, podstatne kvalitný filmový zážitok. Mimochodom, môj obľúbený Levitt ako herec v tomto filme ujde, ale tá maska! Účel svätí prostriedky, ale toto nevyšlo.

Zaujímavý pohľad na človeka, ktorý má neuveriteľne ťažký osud a hľadá - ľudsky prirodzene - lepší život. Keď ho nelegálny prisťahovalec objaví v podobe krásnej bohatej ženy, ťažko povedať, či prichádza láska alebo skôr túžba začať žiť ako si zasluhuje každá ľudská bytosť. Hlavný hrdina je smutne sympatický, ale celému filmu chýba pevnejšia dejová línia. Tiež nebudem tvrdiť, že som úplne pochopila záver filmu. Tri hviezdičky sú tak akurát.

Tak prirodzene zábavnú záležitosť som už dlho nevidela. 80-minútový film, natočený na jeden záber, otvára more možností, z ktorých si tvorca filmu vybral parodovanie jednoduchých ľudských charakterov na pozadí tragickej udalosti. Samotársky "známy" hudobný skladateľ (Marič... nie, vlastne Matič) spácha vo svojom byte samovraždu. Nechá v obývačke zapnutú webkameru, ktorá hodinu a 20 minút sníma dianie následne po jeho smrti. Nasleduje prehliadka absurdne prostých (alebo absolútne prirodzených?) obyvateľov susedných bytov, ktorých škála reakcii po smrti suseda sa vyvíja tými najrôznejšími smermi. Prekvapivo milá a vtipná (občas i geniálna vo svojej jednoduchosti) vec.

Nie, Kubrickovej Lolite menej než 5 hviezdičiek nedám. Film využíva celých svojich 150 minút dokonale, všetky scény tam majú čo robiť, dej sa nezasekáva, hoci občas odbočuje. Fascinujúci je najmä komický nadhľad filmu, ktorý si veru z Nabokovej predlohy nepamätám. Vytvára sa tak zaujímavý kontrast medzi absolútnym tabu a niekedy až čiernym humorom. Všetci herci sú skvelí a Sue Lyon vyzerá, že Lolitu nehrá, ale žije. Jednoduchý záver: príbeh Lolity (knižnej i tej neskoršej filmovej) mám naozaj veľmi rada a Kubrick, samozrejme, nesklamal.