prostoreka

Asi som divná, alebo som mala príliš veľké očakávania, ale Spalovač ma nejakou extra vášňou nespálil. Jasné - Hrušínsky bol stobodový, ten jeho pokojný prejav ma viackrát vytočil takmer do nepríčetnosti, atmosféra ťaživá (presne taká, akú človek v porozchodovej fáze života potrebuje), ale aby som si to pozrela ešte raz... to asi nie.

Áno, áno, tak som plakala. A čo?

Jak som ja neznášala Howardovú v tomto filme... džízs!

...a tak som si to konečne pozrela aj ja! A idem si to pozrieť znovu.

Nie je nad to pozerať takýto film. Zvlášť, keď človek trpí ohromnou fóbiou z vody.

Film môjho detstva, ktorý som mala nahraný ešte na VHS a na ktorý som zízala tak často, až VHS ostala opotrebovaná. Po XY rokoch som sa k nemu pred časom aj s kamarátkou vrátila a vôbec nič sa nezmenilo. Smiala som sa jak udretá. A Robina mám rada. Aj komédie podobné týmto, pri ktorých si človek oddýchne a nechýba mu ťažké zamýšľanie sa nad dejom.

Toma Krujza nemám veľmi v láske, rovnako ani sci-fi, ale keď som videla, že môj drahý pri Nevedomých ani nedýcha, nahliadla som, čo mu tak vzalo dych a bola som príjemne prekvapená.

Hoci neverím v Boha a všetky tie reči o nebi a podobných veciach ma nudia a v niektorých prípadoch až obťažujú, nejakým spôsobom, už si nepamätám akým, som sa najskôr dopracovala ku knihe, ktorá má veľmi zaujala a bavila, a rovnako som na tom bola s filmom. Ako už bolo spomenuté - film nenútený, herci hrali o dušu, dej pekne odsýpal, nebola to siahodlhá zlátatina, pri ktorej si prepočítam všetky vlasy a každý necht si prekontrolujem trikrát, a myslím, že sa k tomuto kúsku ešte rada vrátim.

Málokedy sa stane, že horor musím dopozerať za denného svetla, ale Mr. Jones ma prinútil pol polhodine ho vypnúť a počkať na deň, lebo za tmy hrozilo, že mi zastaví srdce v polovici úderu.

Áno, áno, áno. Všetko hrá, všetko klape, Redklif valí, teta straší, deti umierajú, každý vie, čo má robiť a kde je jeho miesto. A posledný záber filmu spôsobil, že som sa bála asi týždeň chodiť za tmy na WC.