Silviaxx

Veľké prekvapenie.. Meg posúva žraločie survival tak o tri levely vyššie (minimálne), a to vďaka zaujímavej a hlavne nadupanej dejovej linke. Hoci ma mierne statický Statham veľmi v tomto filme nebral, tak snímok má v každom momente čo ponúkuť. Len samotný začiatok - ponor na dno Mariánskej priekopy je d-y-c-h-b-e-r-ú-c-i a od tohto momentu to už len šlape. Dejovo sa neustálne tlačí na pílu, a keď už sa zdá, že divák si konečne môže vydýchnuť Meg ponúkne ďalšiu dávku akcie, ktorá je prinajmenšom perfektná. Môžem povedať, že som sa ani na sekundu nenudila, lebo pri tomto filme to nie je možné. Asi jeden z najlepších žraločích survival vôbec (okrem The Shallows pochopiteľne), a to vďaka extrémnej pútavosti, akcii, dynamike a hlavne preto, lebo už aj vo viac menej okukanej téme priniesol závan sviežosti.

Na taký malý film je Sweet Audrina celkom fajn. Spočiatku má tak akurát weird atmosféru, čomu vďačne pomáha aj prostredie starého sídla. Ani po čase sa nemení na nejakú prvoplánovú ducharinu a zápletka je mierne sofistikovanejšia. Samozrejme, že obsahom sú aj hluché miesta, nelogické pasáže atď, ale vcelku sa na to príjemne pozerá, dokonca aj postavy sú fajn. Jedine, treba byť pripravený na melancholické a plazivé tempo kde sa sprvu veľa zásadného nedeje. Za to ku koncu, sa deje piate cez deviate, čo z môjho pohľadu trochu uberá na vážnosti - zbytočne sa to tragikomicky zamotáva (alebo rozmotáva..).Čiže prvé tri tretiny ujdú obsahujú dostatok tajomna, aby diváka zaujala zápletka, ale v závere sa to veľmi nezvláda, čo je škoda. Každopádne, za mňa solídne 3*.

M-E-G-A! Som si istá, že množstvo užívateľov The First Purge zakope pod čiernu zem, ale mne sa to veľmi páčilo. Ja osobne som veľkým fanúšikom celej série, lebo, ako som už iste spomenula v predchádzajúcom komentári, tento námet je perfektný a naozaj ma bavili úplne všetky časti. Prísť s prequelom bol skvelý nápad, keďže bola očista spracovaná síce štvrtýkrát, ale opäť úplne inak. Teraz, priamo k The First Purge. Možno by som viac rozvinula psychologický pohľad zo strany psychologičky, myslím, že by to mohlo byť viac zaujímavé na základe akých predpokladov stavala experiment, aké očakávané výsledky by mali byť pozitívne a podobne.. Zároveň viacero scén bolo prikrášlených, a tie asi nemusím spomínať, kto videl vie/tuší (nedá mi však nespomenúť Ramba/Terminátora/Chucka Norrisa v jednej osobe). A niečo, s čím snáď môžu prísť len američania - urobiť z bossa, drogového dílera maximálne pozitívnu postavu, ktorej sme asi všetci, koľkí sme sedeli v kine držali palce, a nakoniec sa z neho stal v podstate "národný" hrdina, tak to HEJ! Menované však neberiem ako negatíva, lebo v kontexte PERFEKTNEJ akcie, napätia, drámy, a akurátneho humoru mi je to všetko úplne jedno, keďže som sa skvele bavila! Dúfam, verím a modlím sa k ďalšiemu pokračovaniu aj za cenu, že by malo byť slabšie, lenže v mojich očiach je snáď tento námet nevyčerpateľný!

Ach jaj, tak toto nebolo úplne podľa mojich predstáv. Tom Six si s Human Centipede dozaista vybudoval v hororovom svete určité postavenie, ale touto trojkou sa ho nejak vehementne nesnažil obhájiť. Domnievala som sa, že sa uzavrie jedna perfektná variabilná trilógia a namiesto toho som dostala absurditku s ubľačaným Laserom. Celý film sa zameriaval len na jeho psychotické výlevy, ktoré boli miestami pretkané niekoľkými gore scénami. Lenže, ja by som očakávala, že gore scény a úplné úchylačiny budú pretkané psychotickými výlevmi Lasera, čo by bol pomer, ktorý by som ochotne akceptovala a zvládla. Keďže, to bolo naopak, nepôsobilo to ani vtipne, ani odpudzujúco, ani strašidelne, len ma to vytáčalo a na moment som dúfala, že sa súčasťou stonožky stane práve tento vyšinutý urevaný Boss väznice. Dosť o Laserovi, k veci. Ak už sa kde tu objavila gore scéna tak bola skvelá, o tom žádna. Ale, čo ma SERIE (!!) je, že na stonožku sa dostáva po vyše hodinovom pekle s tým sociopatom a to mi NESTAČÍ, po psychickej ujme, ktorú mi spôsobil. Keď už to malo byť finále, vyvrcholenie, tak by som očakávala brutálnejšie a šokujúcejšie scény (a ten nápad zapojiť väzňov je fakt super ako finále), lenže jediný pohľad alebo gore scénu (dá sa to nazvať gore scéna?) s HC zažijeme počas exkurzie s guvernérom.. O-NI-ČOM! Nehovoriac, že stonožka urobená z väzňov odsúdených na doživotie mohla byť brilantná, ale žiaľ, ostávame v rovine "mohla", keďže sme ju videli z piatich kilometrov päť sekúnd. K finále sa ani nechcem vyjadrovať, proste absurdné absurdné absurdné... Z úcty k Human Centipede 3*.

Myslím, že sa v tomto prípade z úplne jednoduchej situácie vytrieskalo maximum. Aj napriek malému množstvu postáv a stabilnému postrediu Downrange neobsahuje hluché miesta, a to vďaka slušne nasekanej akcii. Nie je priestor si s postavami vytvárať vzťahy, keďže väčšina má pomerne krátku životnosť a v rámci dialógov sa príliš ich život nerieši, ale vôbec mi to neprekáža.. Celá stopáž je skôr obrazná, venuje sa danému momentu a ničomu, čo bolo pred alebo po, to kvitujem, lebo sa získalo dosť priestoru na vyhratie sa s drsnejšími prvkami. Práve to gore u mňa dvíha Downrange o niečo vyššie a nebudem sa tváriť, že ma príjemne nepotešilo. Záverečný paradox je už len čerešničkou na torte, čiže za mňa spokojnosť.

Veľmi nepríjemný film, ktorý sa jednoducho zaryje pod kožu. Výber prostredia je naozaj vďačný, les sám o sebe vytvára dusnú atmosféru, ale v tomto prípade to bolo posunuté ešte o level vyššie. Dej je skvele gradovaný od prvého momentu - vražda na začiatku, rekonvalescencia v lesoch, úraz, výber skratky, halucinácie a postupné stratenie sa až po záver.. Tu som nesmierne vďačná, že sa išlo do rizika a ukázali to "monštrum" a fakt sa nie je za čo hanbiť. Myslím si, že Briti to zvládli naozaj bravúrne. The Ritual neobsahuje takmer žiadne hluché miesta, pekne tlačí na pílu a dokonca sa tu objavil aj humor (teda aspoň ja som sa párkrát zasmiala) a vôbec nebol suchý! V závere už chcem len poukázať na náročnú morálnu dilemu, ktorou sa film okrajovo (alebo vlastne pomerne intenzívne) zaoberá, čo ho opäť posúva o krôčik ďalej a nestáva sa tak len prvoplánovou jednohubkou.

Pre klaustrofobikov totálna povinnosť v záujme desenzibilizácie! U mňa naozaj spokojnosť - s piatimi hercami a jednou jaskyňou sa podarilo vytvoriť krutú a nepríjemnú atmosféru, čomu napomáha aj reálnosť celej situácie - veď toto sa môže stať akémukoľvek dobrodruhovi. Stopáž bola naplnená do poslednej minúty a tak akurát okorenená prvkami kanibalizmu. Existujú podobné snímky, kde sa síce podarilo lepšie vystihnúť psychologickú stránku, ale ani La Cueva dvakrát nezaostáva.

Totálne mimo mňa, ale nebudem klamať vďaka stručnej stopáži som to stihla dopozerať skôr než by ma to začalo rozčuľovať. Sweet sweet lonely girl pôsobí ako amatérčina (hoci pozerám, že to nie je režisérova prvá vlašťovka), neviem, či vôbec chcem vedieť, kto písal ten scenár (ak sa to dá nazvať scenárom) - totálne o hovne dialógy, nenadväzujúce scény ukazujúce kus z toho a kus z niečoho úplne iného (asi snaha o tajomno) a hlavne nesympatické herectvo. Záver okolo mňa ani len neprešiel.. Jedna za prostredie a snahu o atmosféru.

Po druhom pozretí mením hodnotenie z 2 na 4*. A pri tom je tento film tak obyčajný, až je krásny. Netreba od neho očakávať hĺbavé dialógy, neskutočné scény, napätie, či zápletku - ide len o výňatok zo života rodiny postihnutej tragédiou a ich vyrovnávanie sa s touto náročnou situáciou, pri čom každý z členov rodiny to prežíva a zvláda iným spôsobom. Celý dej je veľmi ľudský a familiárny, pri čom vcholí zmierením jednotlivých členov navzájom, ale aj so stratou milovanej osoby. Netvrdím, že veľdielo, ale je tu určitá iskra a sympatia, ktorá diváka nenechá chladným.

Neviem ako inak popísať Wind River, než ako brilantný. Z môjho pohľadu nemá jedinú chybu - skvelé obsadenie, skvelé herecké výkony, dychberúce prostredie a pútavý dej. Všetko prebieha v pomalšom tempe, no keď už dôjde na akciu tak je to prinajmenšom perfektná scéna. Počas celej stopáže je doslova cítiť tú živočísnosť prostredia a mrazivosť celej situácie. Dej doslova presakuje ťažkými emóciami, ktoré vrcholia práve v momente, kedy sa odkryje za akých okolnosť došlo k zmiznutiu a smrti - priznám sa, že táto scéna ma úprimne dojala. Naozaj nemám vôbec, čo vytknúť a na Wind River budem ešte veľmi dlho spomínať.