CerstvySneh

Pamätáte si, jak v Shrekovi prišli Shrek s oslíkom do Dullocu (či jak sa to píše) a pustili si to uvítace automatické divadielko pre turistov, ktoré ich v závere odfotilo? Nj, tak podobný výraz ako mali oni na tej foto sa objavil aj na mojej tvári, po vzhliadnutí tohto dielka. Dej pre mňa až do konca ostal zahalený rúškom tajomstva.Postavy sú jedna jak druhá a hlavná hrdinka je otravná tou svojou psou poslušnosťou. Aspoň, že nakreslené to bolo celkom fajn.

Animácia je fajn a... to je asi všetko. Do deja každým dielom vstupujú nové postavy, pričom nie je celkom jasné, kto je kto a kto ku komu patrí, čím vzniká parádny chaos. A to oživavanie mŕtvych postáv ma tiež celkom dobre miatlo. A ten koniec... To čo bolo?! (Ale prezrádzať nejdem) Hlavný hrdina ma vôbec neoslovil. Oveľa zaujímaveší mi prišiel jeho kámoš Touji, ale ten mal samozrejme akurát toľko priestoru, koľko sa patrí venovať vedľajšej postave. Ale pridávam jednu hviezdu za 11. časť, ktorá ma fakt pobavila. Chvíľu sa zdalo, že autori sa na tú supernejasnú zápletku vykašľali a začali si z toho robiť srandu. A tá nadsázka bola naozaj príjemným osviežením. No, ale potom prišla ďalšia časť a vrátili sme sa tam, kde sme boli.

Toto dielko síce neprináša nič nové a prevratné, ale pobavilo. Animácia je slušná, dej nenudí, ost (i keď to nie je tak celkom moja šálka kávy) je dobré, prekvapivo aj opening ma celkom chytil a postavičky... tak tie sú úplne najviac mega super! Páčili sa mi fakt všetky, počínajúc upoteným Yatom, večne pobehujúcim v teplákoch a končiac tým divným týpkom s ešte divnejším šiltom zarazeným do čela, čo sa objaví v posledných častiach. K tomu sem-tam nejaké to postrčenie k pravým hodnotám a zopár vtipných scénok a máme z toho fakt vydarenú vec.