the_weaver

To sa tak tlupa metrosexuálnych tajtrlíkov vybrala na prechádzku po uličkách Manhattanu a začala si do rytmu lúskať prstami. Netrvalo dlho a už si svorne spievali. Stále však mali veľa nevybúrenej energie, veď si aj vraveli Tryskáči. Keďže basketbal ich už nebavil, a futbal v tej dobe USA nepoznali, tak sa aspoň na prechádzkach dali do tanca. Po tej štvrti sa však prechádzali aj Portorikánci združení v spolku Žraloci. Tancujúci šarvanci ich tak ohromili, že začali robiť to, čo je predsa snom všetkých prisťahovalcov - asimilovať sa. Lenže domorodí Tryskáči si kreácie naplavených Žralokov vysvetlili nesprávne ako pokus o ich zosmiešnenie. Nemali totiž zrkadlo a nevideli tak, že Žraloci sa natriasajú rovnako ako oni. Žralokov zase štvalo, že Tryskáči sa na nich pozerajú skrz prsty. Keďže si oba spolky na tanci veľmi zakladali, tak sa dohodli, že Manhattan bude patriť iba lepšie tancujúcemu spolku. Ale ako posúdiť, kto je lepší? Bežných občanov žiaľ tanec príliš nebral, takže sa za porotcov nehodili. Ideálne by bolo rozdať si to v America's Got Talent, ale nechcelo sa im čakať až do roku 2006. A tak mal rozhodnúť súboj ich umeleckých vedúcich vo voľnom štýle (ale tom olympijskom). Spoiler: Doň však tragicky vstúpil emeritný predseda Tryskáčov čerstvo zaľúbený do sestry vedúceho Žralokov. Nešťastnou náhodou nechal prebodnúť vedúceho Tryskáčov a potom sám prepichol vedúceho Žralokov.↵  ↵  Ak máte pocit, že táto soap opera nemôže skončiť dobre, tak sa nemýlite. To by sám o sebe ale nebol problém. Lenže tento príbeh bol sfilmovaný ako muzikál! Ako veľmi presladený muzikál, ktorý sa berie hrozne vážne! To si ozaj tvorcovia mysleli, že muzikálové publikum bude brať vážne šarvátky chlapcov z ulice?↵  Navyše každá jeho scéna trvá ako sviežosť žuvačiek Winterfresh. Neraz som sa prichytil ako spolu s protagonistami z plných úst ... zívam. Ku koncu tempo síce zrýchli, ale to už je neskoro na to, aby záverečná scéna, hoci veľmi tragická, mohla poriadne zafungovať.↵  Ako podarené tak môžem označiť len pár piesní, v ktorých nefigurovali mladí rozhnevaní tancujúci muži, a medzi nimi jasne vedie Maria so svojou I feel pretty.

Road movie, ktorá najviac boduje svojou atmosférou prelomu 80. a 90. rokov, a to najmä vďaka výraznej a povznášajúcej hudbe Hansa Zimmera. Oproti bežným road movies však má aj obstojný príbeh a výborné herecké výkony predstaviteľov hlavných postáv.

Dokument ponúka mnoho zaujímavých inšpirácií z rôznych kútov sveta, avšak neposkytuje temer žiadne tvrdé dáta, ktoré by pritom pre udržateľné poľnohospodárstvo vôbec nemuseli vyznieť zle.

Nejlepší epizody Angry Video Game Nerd z prvních 155 (kromě 120): 1, 6, 12, 14, 17, 18, 21-23, 32, 34, 37, 38, 42, 44-45, 47, 48, 50, 52, 55, 56, 58, 60, 64, 66, 67, 68, 70, 74, 76, 77, 81, 83-88, 91, 94!, 95-96, 100!, 101-103, 106, 108!, 109, 112!, 113!, 114!, 115, 118!, 119, 121, 130, 136, 139-141, 144, 147, 150! (Polybius), 152, 153, 154 (Star Wars: Masters of Teras Kasi)

Byl jednou:↵  jeden kráľ, z ktorého kuchárskeho umenia by sa urobilo nevoľno aj Jirkovi Babicovi,↵  a traja nesvojprávni princovia, čo nevedia ani zaparkovať vozík vo svahu,↵  a jeden zaľúbený poddaný, čo by len princezne na dudy hral,↵  a najmä jedna nesympatická starena, ktorá strká do všetkého nos a rozdáva rozumy, o ktoré nik nestojí.↵  Inu toto všetko tvorcovia zmiešali dohromady a dali na to ceduľku s generickým názvom, dúfajúc, aká z toho bude dobrota. Lenže asi v tých časoch v obchode nezohnali všetky potrebné suroviny a tak im tam ako soľ chýba spád a humor. Bez nich je to hrozne zdĺhavá, nemastná a neslaná podívaná, ktorej nepomohli ani herecké hrozienka.

Z rozprávky o Vinnetouovi sa stal príbeh - drsný a realistický príbeh o strete nepripraveného idealistu s realitou chamtivých a bezohľadných "developerov". A tiež o tom, ako prchký Apač postupne múdrie a pomaly sa učí prijať za priateľa i "odvekého" nepriateľa. Smer tomuto temnejšiemu príbehu prirodzene neudáva Old Shatterhand ani Winnetou, ale bezohľadný predák Rattler, ktorý roztáča špirálu násilia.↵  Nostalgia sa odráža azda len vo veľmi príjemnom hudobnom podmaze. Vizuálna stránka je na televíziu príliš dobrá, tomuto dielu by svedčalo i kino. Mám prosto pocit, že všetko vyšlo ako malo a priznávam, že moje vysoké očakávania Nový svet prekonal tak hladko ako Old Shatterhand hradby srdca Nšo-či.

V tejto romanticky ladenej epizóde sa hon za zlatým pokladom zmení na hon za niečím ešte cennejším - za srdcom Nšo-či, ktoré sa Shatterhandovi podarí "zapatrošiť". A pokiaľ naháňačka k Striebornému jazeru trvá, tak nemá chybu. Tam však dôjde k pár krkolomným udalostiam (Nšo-či padne do jamy, Shatterhand sa potápa vo zvone), ktoré slúžia na predĺženie stopáže, nie však napätia. Statočné duo W+S sa tu totiž dostáva až do štádia bezradnosti, ktorá dobrodruhom nesvedčí.↵  Záver je realistický, no na úkor spektakulárnosti. Do toho zapadá i príchod Indiánov s krížikom po funuse.

Ponurý príbeh o nerovnom boji s bezcharakterným oligarchom, ktorý neváha využívať nájomných vrahov, korumpovať úradníkov a zneužívať nálady verejnosti, aby získal finančný prospech a moc na úkor čestných, no utláčaných občanov. Dianie ako vystrihnuté z reality mečiarizmu. A podobne ako vtedy, i tu je možné tohto zlosyna zastaviť len tak, že sa proti nemu spoja všetky ostatné frakcie, vrátane tých, medzi ktorými vládne odveké nepriateľstvo.↵  Najlepšie tento príbeh podporuje skvelá hudba, scenár žiaľ jej kvalít nedosahuje, najmä teatrálna pasáž na začiatku filmu a potom v poslednom boji. Alebo taký nezmysel ako otvorený útok Apačov za bieleho dňa. Najlepšou scénou mi tak paradoxne vychádza vzájomný súboj indiánskych náčelníkov, z ktorého mrazí asi najviac.

Dokumentu sa podarilo ukázať človeka, ktorý mal názor, morálku, svedomie, ego a chuť presadzovať svoje idey v službe veci verejnej - republiky. Síce i na úkor svojho zdravia, ale s možnosťou zanechať stopu na vývoji spoločnosti. Uvedenie kontextu pri jednotlivých scénach by určite mnohým menej znalým pomohlo niektoré z nich viac oceniť.

Romantická komédia šmrncnutá talianskou bezprostrednosťou alias Láska mesačná.↵  Cher i napriek obmedzenému repertoáru výrazov tváre (smutný anjel, zúfalý anjel) pôsobí ako naozajstná femme fatal.↵  Film dávkuje (prí)jemný humor priebežne a nie len na konci, hoci posledná scéna čakania na nápadníka je určite najlepšia.