svorko

Jedná sa o povinnú jazdu pre tých, ktorým ulahodili filmy ako Kľúč, Uteč či Anjel Smrti. Film nezaprie dobu svojho vzniku, to ale nijako výrazne neuberá na jeho príťažlivosti. Ide o typ hororu, v ktorom nie sú prakticky žiadne ľakačky, napriek tomu je atmosféra mrazivá. Film sa pohráva s myšlienkou oddelenia duše od tela, ktoré ale rozhodne neprebieha štandardným spôsobom podľa biblického kánonu.

Je to mesiáš, prorok, šikovný iluzionista alebo všetko súčasne? Otázka, s ktorou sa tvorcovia chytro pohrali a odpoveď dávajú až na úplnom konci série. Dielo je pôsobivou štúdiou toho, čo by sa dialo, ak by mal prísť spasiteľ – boli by sme ho schopní prijať? Neboli by jeho prvými kritikmi práve inštitúcie, ktoré hlásajú jeho príchod? Sú triky a kúzla nevyhnutnou výbavou spasiteľa alebo prahnutie po nich len potvrdzuje našu naivitu a pohanskosť? A čo na to veľmoci, ich tajné služby a ďalšie bezpečnostné zložky, za koho by ho pravdepodobne považovali? Seriál je vynikajúcou príležitosťou pozrieť sa na vieru iným spôsobom, ako to robia naivné betlehemské a pašiové hry, no predsa nie hereticky, nie urážlivo. Svojím podaním má potenciál zaujať ľudí z oboch strán kresťanského spektra.

Film umožňuje divákovi bližšie spoznať uvažovanie a politické stanoviská nielen samotného Jakeša, ale prostredníctvom neho aj komunistickej generácie, ktorú reprezentoval. Komunisti jeho typu sa síce nevyžívali vo fyzickom násilí 50. rokov, ale od idealistických straníkov z druhej polovice 60. rokov mali tiež ďaleko. Jakeš sa hnevá na tvorcov, ktorí mu nedovolia sa predstaviť tak, ako by sa sám rád videl. Ako straník, ktorý síce použije silu, keď je to potrebné pre dobro strany a sociálne spravodlivej spoločnosti, ktorý je ale v skutočnosti dobrým a starostlivým hospodárom, ako svojej domácnosti, tak aj kedysi celého štátu. Naopak režisér mu šikovne nastavuje zrkadlo a ukazuje, že Jakeš sa nechce, nevie či nemôže pozrieť objektívne na svoj vlastný život a režim, ktorý reprezentoval.

Ako všetky veľké filmy ponúka divákovi, aby si z toho odniesol to svoje, jedinečné. Konfrontované s vlastnými vnútornými pnutiami, zážitkami, traumami a víziami. Stalker núti diváka sa zamýšľať a poskytuje mu k tomu dostatok priestoru. Čo pre človeka znamená viera - viera v seba alebo v niečo, čo nie je možné postihnúť piatimi zmyslami? Tarkovský opäť ukazuje, že je hlboko veriaci človek, ale podáva vieru spôsobom, ktorému sa rád podvolí aj ateista, ktorý do jeho sveta zavítal len na návštevu.

Evanjelium o prírode a láske popretkávané množstvom otázok, na ktoré sa pokúša nájsť odpovede. Sú cesty, ktorými sa vybralo ľudstvo správne? Kedy je vedecký výskum morálny a kedy naň nemáme právo? Je dôležitejšia pravda alebo láska? Zdá sa, že tento film úplne postráda stredný prúd vlažných fanúšikov. Buď Vás film nudí alebo úplne pohltí.