jondzavid

Skvelý Yves Montand v silnej obžalobe nočnej mory utopického idealizmu.

3 1/2 Celkom vydarená krimi-mafiánska komédia postavená na presnom a výstižnom E.G. Robinsonovi. Ja som to pozeral hlavne kvôli H.Bogartovi, ale ten len zdatne sekunduje v menšej úlohe (mám z jeho výkonu taký zvláštny dojem, čo sa mi pri ňom obvykle nestáva - t.j. nepresvedčil ma na 100% svojím poňatím nástupcu bossa). Inak vo filme je množstvo úžasných hlášok (či už najznámejšia so zajačou labkou alebo skvelé konfrontačné dialógy v kláštore) a je to skôr ten tip filmu, pri ktorom som sa v podstate počas celého filmu zľahka pousmieval, ale nejaký výraznejší záchvat smiechu sa u mňa nedostavil - čo však nie je pre mňa mínusom. Jednoducho poctivých 70% a musím sa v budúcnosti poobzerať aj po nejakých filmoch s E.G.Robinsonom.

Ako obvykle u Marxovcov - geniálne gagy a zbytočné hudobné čísla (až na to jedno úžasné s černošskou komunitou). Na komédiu trochu pridlhé, ale stále hodne vysoko nad priemerom bežných komédií.

K tomuto filmu som sa dostal omylom (myslel som, že idem pozerať Orol pristál), ale neľutujem. Spočiatku klasický príbeh únosu mnaželky a detí z bohatej rodinky sa postupne rozvinie v čistokrvný akčňák s extrémne šialeným nápadom vyslobodenia (teroristi sa ukrývajú v nedostupnej pevnosti a tatík 2 (James Coburn) sa s pomocou skupinky rogalistov pokúsi pristáť priamo do úkrytu teroristov a zneškodniť celú partičku skôr ako dorazí polícia, ktorá nemá v pláne vyjednávať) - znie to šialene a je to šialené, ale je to v skutku kvalitne nakrútené a ani minútu som nemal pocit zbytočnosti ako napr. u Komanda, ktoré mi najviac pripomínalo tento kúsok. Proste remeselne profesiálne zvládnutá nekompromisná akcia ako má byť.

Solidná japonská akčňarina, ktorá sa obsluhuje v celom rade hollywoodskych hitoviek (od Smrtonostnej pasce až po Vertical Limit). Scenár (ak sa to tak dá nazvať) je rozhodne najslabším článkom (ak bazírujete na logických chybách vo filmoch, tak tu sa ich dočkáte požehnane), ale vizuál je dostatočne presvedčivý a akcia slušne zvládnutá. V Amerike by takýto film išiel určite priamo do požičovní, ale nakrútený Japoncami bez videovkového rozpočtu sa to dá slušne stráviť. A ešte jedna rada na záver - nemať veľké očakávania, nerozmýšlať a potom sa dá slušne pritom zabaviť.

2) Druhé zhliadnutie pridáva mojej najobľúbenejšej časti Troch farieb jednu *. Málokto ma tak dostal svojím poňatím psychologickej drobnokresby charakterov, málokto sa mi dostal tak pod kožu ako Kieslowski v tomto filme. Skúmanie samoty a práva zasahovať do životov iných, analýza svedomia a ponímania morálky, zmyslu existencie, životných skúseností a omylov a to všetko na krásnom vzťahu modelky (úžasná Iréne Jacob, ktorá síce nemá tak silný prejav ako J.Binoche, ale pod vedením Kieslowskeho sa stáva anjelom) a vyslúžilého sudcu (výstižný silne presvedčivý výkon J.L.Trintignanta). Týto dvaja sú podobne ako nedávno Scarlett Johansson a Bill Murray "stratení v preklade", ale ich náhodné precitnutie má ešte silnejší základ a práve tento film je pre mňa nájdením toho, čo mi u Lost in translation trochu chýbalo (trochu viac tých potrebných emócií a menej pocitu odcudzenosti).

Slabšie 4*. Druhý diel netvora je spočiatku dosť nudný, ale záverečné scény ho vytiahnu nad priemer. Do odtrhnutia je to dosť nezáživné, ale potom film naberá to správne tempo a ponúka kvalitnú monster-zábavu. Celkovo u mňa zatiaľ najslabší Jack Arnold.

3 1/2 Ďalší z portrétov ghetto mládeže, tentokrát o čosi staršieho dáta. Film je to zaujímavý, ale zišlo by sa mu prestrihnúť o zopár hluchých miest. Núka sa porovnanie s Mestom Bohov - u mňa je Mesto pôsobivejšie nakrútené, ale Pixote na mňa pôsobí realistickejšie. A realistickosť filmu podčiarkuje ešte aj to, že predstaviteľ Pixota bol 5 rokov po nakrúcaní zabitý na ulici pri strete s políciou.

Som veľmi rád, že som najprv videl originálnu verziu tohto filmu (Spoorloos) ako tento americký remake, pretože sa mi potvrdilo všetko, čo som čakal od amerického prístupu k tejto látke. Originál staval na postupnom odkrývaní neznámeho a vytvoril tak mrazivú atmosféru očakávania. Američania (aj keď film režíroval ten istý človek čo originál, čo je však väčšinou mínusom ako poukazujú filmy Grudge, Ring 2, dánsky Nightwatch atď.) vsadili na osvedčený štýl budovania tempa filmu rýchlejším plynutím deja, väčšou silenosťou a vŕšením žánrových stereotypov (najmä finále originálu schová do vačku ten silený zlepenec remaku). Ak by som nevidel skôr originál, tak by som Záhadné zmiznutie považoval za solídny, ľahko nadpriemerný thriller, takto ustáva u mňa len čistým priemerom. Spomeniem ešte na záver výborného Jeffa Bridgesa v hlavnej úlohe, aj keď mi z neho nenaskakovali zimomriavky ako z jeho predchodcu, dokázal si slušne poradiť s touto postavou.

2) Silný príbeh je hlavnou dominantou tohto filmu. Okrem toho je to vizuálne brilantne nakrútené, ale problémy mi robili niektoré prestrihy (napr. chaotická finálna verzia prestrelky). Súhlasím s Adrianom, že postava vyšetrovateľky je vcelku zbytočná a dejová linka okolo jej otca zbytočne brzdí dej. Ale to by bolo všetko čo môžem namietať. Park dokáže svojím filmom pobaviť (odpľúvanie) i zmraziť úsmev na tvári (finále) - celkovo však zanechá neutrálny dojem (neobhajuje ani sever ani juh) a jeho film je veľkým pladoyer, silnou výpoveďou o dvoch krajinách, ktoré majú k sebe tak blízko a zároveň tak ďaleko ako dvojica oproti sebe stojacich vojakov na stráži demalitarizovanej zóny.