jondzavid

Nastavovaná kaša, ktorú pri mojom druhom zhliadnutí zráža najmä hrozný dabing. Už sa dlhšie rozhodujem, či zraziť jednu* alebo nie, ale je to u mňa čistých 50%. Nápaditosť myšlienky jednotky sa stráca, nastupuje silenejšia efektnosť a prekombinovanosť (nie matematiku naozaj nemusím), ale akokoľvek pozerá sa mi to stále celkom fajn a pominiem niektoré záverečné trikové scény akoby 2001: Vesmírna odyssea znásilnila Matrix, ten vizuál zase tak neodpudzuje. Postavy sú horšie zahrané ako v jednotke a niektorým by ste tú smrť dopriali o dosť skorej (a to pomlčím o returnoch). V podstate je to tak prehnane zlé, že to má v sebe roztomilo paranoidnú zábavnosť a ak to človek berie ako béčko, tak tie tri smelo môžu zostať.

No s týmto som spokojný - očakával som rutinné béčko na odpočinok a to som dostal v plnej miere. Ak porovnám s dvomi nemeckými kúskami na túto tému (Ratten 1,2), tak tento kúsok je vizuálne pôsobivejší (triky sú videoidné, ale dobre nakrútené, práca s krysami efektnejšia) a príbeh stupídnejší (čo je u mňa v prípade béčka plus - a zopár záchvatov smiechu stálo zato - napr. úžasná detonácia :))). No a nato, že som film videl v prime-timeovom nasadení som spokojný aj s úvodnou scénou (nice :))). P.s. Pre tých, čo nemajú radi béčko, čistý odpad.

Lepšie 4*(85%) - určite pozitívne je prepracovanie charakterov po psychologickej stránke, Christian Bale je najlepší Batman, vedľajšie postavičky dokonalé a vizuálna stránka pôsobivo temná (najmä úžasné stvárnenie batmanovej skrýše a záverečný vlak). Čo mi však chýbalo? Charizmatický záporák, čo je u mňa najpodstatnejšia zložka (nechcem spoilerovať, preto nespomeniem meno dotyčného, ktorý ma zase nepresvedčil) a poriadna partnerka pre Batmana (sorry Katie, mám ťa rád, ale tentokrát si v zlom filme s tou svojou večnou roztomilosťou). Záporom je aj chaotický strih niektorých akčných scén a u mňa už asi štandardne predstaviteľ mladého Brucea. Celkovo však spokojnosť, že po čase niekto konečne nakrútil poriadnu komixovku a už sa teším na Jokera.

Wongovi stačia dve postavy - dvaja DOKONALÍ v nedokonalom svete na vytvorenie niečoho, čo sa ťažko opisuje slovami, niečoho tak silného, čo sa dá označiť ako LÁSKA v tej najčistejšej možnej podobe. Repetitívnosť najsmutnejšej hudobnej linky filmovej histórie, dvojica definujúca nanovo význam slova elegantnosť a režisér krotiaci svoju videoklipovú estetiku - tieto tri ingediencie stačia na vystihnutie dokonalosti. Esencia jednoduchého príbehu zdôraznená voyeuristickým pohľadom (neskutočne pôsobia nezúčastnené pohľady kamery z najneobvyklejších perspektív, často bežiace dialógy bez zaberania konkrétnych postáv) je ukážkou najefektnejšieho využitia filmového minimalizmu. Najsilnejšie na filme je opakované spojenie huslovej melódie so spomalovačkami, ktoré robia z bežného pohybu - bežného stretávania na schodoch niečo nadpozemsky esteticky dokonalé a dosahujú neskonale silný efekt. Každý nástup tej melódie tlačí slzy do očí a jeden z vrcholov dosahuje najmä v scénach "tréningu". Druhá hudobná zložka je takisto bravúrna - sú to skladby Nat King Cola, ktoré rovnako efektne dotvárajú najmä záverečné scény a takisto zanechávajú úžasné impresie v spojení s vizuálnymi ekvilibristikami kamery. In the mood for love určite nie je film na jedno pozretie - s každým pozretím v ňom nájdem niečo nové, či už sú to mnohé nádherné detaily ako striedanie oblečenia u postavy Maggie Cheung, číslo 2046 na hotelovej izbe alebo to, že manželskí partneri nie sú vôbec v zábere. Dusivá atmosféra Hong Kongu 60 tych rokov a dvojica, ktorá si povie mi nebudeme ako oni - previazanosť tradície s modernou vizuálneho vyjadrenia - nadpozemsky krásna poetika bežnej reality - najosudovejšie stretnutie nedosiahnuteľného perfekcionizmu - najromantickejší film bez jediného bozku - najlepší film Kar-Wai Wonga - toľko na záver k jednému z filmov mojej osobnej top 5.

Táto amazonská výprava je len o kúsok slabšia (4 1/2*) ako fascinujúci Fitzcarraldo, v ktorom sa Werner Herzog na podobnej ploche vysporiadal so sizyfovskou snahou dosiahnutia niečoho výnimočného (čo sa dá považovať aj ako paralela jeho vlastnej snahy v podobe filmu). Aguirre je však žánrovo rozporuplnejší - nie je to oduševnelé dobrodružstvo hraničiace s fanatizmom - tentokrát ide o fanatizmus v dobrodružno- (v zmysle putovania ala Coppolova Apokalypsa - žiadny Indy Jones) historickom podaní s výskitom množstva absurdností (hlava, niektoré úmrtia). Je to naprosto jedinečný pohľad na tému dobývania juhoamerickej civilizácie v tak šialenom podaní, že sa nedá akceptovať ako historický film, ale ako ironická apokalyptická štúdia posadnutosti nedosiahnuteľným (v čom sa blíži práve k Fitzcarraldovi, ale tentokrát je v centre pozornosti moc narozdiel od vnútornej spokojnosti spojenej s prekonaním neprekonateľného). Oba filmy spája aj démonický zjav Klausa Kinského, ktorý opäť exceluje a dá sa zaškatulkovať do kategórie hercov, u ktorých sa stačí zjaviť na plátne a stačí už "len" keď sú (ako napr. Tim Roth:)). Veľmi rád by som z 2 amazonských dobrodružstiev Wernera Herzoga videl nejaký dokument, pretože by ma zaujímalo ako nakrúcal v tak divokých podmienkach množstvo náročných scén (najmä tie s putovaním po rieke) a koľko vlastného utrpenia z realizácie filmu preniesol (vrátane hereckého obsadenia) zo skutočnej odyssey nakrúcania týchto filmov na plátno. V každom prípade z môjho pohľadu ten výsledok stál zato úsilie.

Priemerná krimi dráma, ktorú drží nad vodou jedine výborný výkon Humphreyho Bogarta zachraňujúci tuctový scenár na tému vražda a svedomie.

Priemerný mix sci-fi a krimi thrilleru (ten horor som tam aspoň ja neobjavil :), ktorý spočiatku začína ako klasický "dead man walking" film a tá časť je naozaj pôsobivá, najmä vďaka najväčšiemu kladu filmu - charizmatickému Borisovi Karloffovi (ktorý v sebe nezaprel frankensteinovský rozmer ako výzorom, tak aj stvárnenou úlohou). Film však zlyháva v druhej polovici, kde mal asi nastúpiť hororový motív, ale skôr sa koná uspávacia odyssea k moralistickému finále. Škoda, pretože niektoré scény sú naozaj nádherne nakrútené (pred popravou, Karloff na klavíri), ale žiaľ ako celok ma to nepresvedčilo.

Netradične poňatý thriller, ktorý dokáže minimalistickou prácou s jednoduchým príbehom docieliť atmosféru, kedy nie je človek silene napätý, ale tempo snímku ho drží v očakávaní, čo ďalšieho príde (veľmi dôležité je vedieť o filme, čo najmenej - v odhaľovaní ďalšieho vývoja príbehu je to najväčšie čaro tohto dielka). Zaujímavé je aj spájanie časových rovín (prepletanie z pohĺadu obete a páchateľa do záverečného finále). A ešte treba spomenúť predstaviteľa psychopata B.P. Donnadieua, ktorý opäť raz poukazuje nato, že najsilnejšie vynikne tlmený prejav (ako napr. Bob Hoskins vo Felicia´s Journey alebo záporné úlohy Robina Williamsa) - t.j. najväčšiu silu má záporák, ktorý pôsobí neškodným dojmom. Celkovo teda skvelá ukážka poctivého psychothrilleru made in Europe (us remake som doteraz nevidel - ale som zvedavý naňho najmä z dôvodu ako s tak citlivou látkou naložili američania a či sa z psychothrilleru nestratilo slovíčko psycho), ktorá síce nespôsobí zimomriavky, ale ktorej sila je v pokoji, ktorým buduje atmosféru až do neznesiteľnosti.

Posadnutosť neopätovanou láskou vedúca k schizofrénii v priemernom režijnom vedení okorenené akurát výbornou Joan Crawford. Inak film neosloví a je ľahko predvídateľný a všetka jeho mágia je v rukách Joan, ktorej žiaľ nemá kto sekundovať, takže film je jej sólom na úkor presvedčivejšieho stvárnenia príbehu a najväčšou slabinou filmu je výber nevýrazných mužských partnerov - či už Van Heflina alebo Raymonda Masseyho. Látka by vyžadovala citlivejšiu réžiu (predstaviť si to v rukách Alfreda Hitchcocka (Rebecca) mohol z toho byť pôsobivý kúsok), ale takto iba ľahký nadpriemer.

Dosť veľké sklamanie. Čakal som preslávený polit thriller a zároveň dôvtipnú satiru na mccarthizmus a film neuspel ani na jednom fronte. Namiesto toho som sledoval rutinný thriller s dvomi dobrými scénami (finále a vražda), ktorý bol naťahovaný na neúnosnú mieru a dosť herecky nevýrazný. Pôvodne som chcel ísť na 2* (paralely s Kennedym a rádobykontroverznosť tématiky dávno vyprchali), ale to finále a Jossie :-))) jednu* pridali.