neimed

Nadviazat na Donnieho Darka uz nema nijaky zmysel. Donnie Darko bol, je a bude ako jediny a ziaden dalsi pokus ako je S. Darko z roku 2009 sa nemal naplanovat. Donnie Darko zmenil moj zivot a rada som si ho pozrela aj druhy, aj treti krat. Nic podobne som nevidela a marne som hladala Jake Gyllenhaala v podobnom snimku. Jake uz ani nemal hrat v nicom inom, mal svoju ulohu zasvatit Darkovi a vzdat sa hereckej kariery. :D Iba moj, iba moj... DONNIE DARKO. A o hudbe, ktora mrazila az do spiku kosti, uz ani nedokazem napisat. Jeden z mojich uplne najviac najoblubenejsich snimkov.

Uz sa ani nepamatam kedy som videla nieco drastickejsie a ak ano, priemerny horor, ktorych je na tucty to nebol. Filmik mi pripomenul snimku Eden Lake, tiez podobne skutocnym udalostiam, kde su miestni zdegenerovani mutanti z tych viac civilizovanych, alebo len ich slaby odvar. Tu staci, aby sa nasiel jeden vodca "smečky", dalsi sa chvilu diva a potom urobi svoje prve brutalne skusky. Ked prejde, uz moze pokojne trhat nechty, zuby a nakoniec uskrtit, alebo nejak inak ukoncit trapenie aj uplne nevinnych obeti. Lucas Pittaway sa v civile skoro na kazej fotke usmieva, klobuk dole nad jeho vykonom, az do obyvacky som citila jeho strach a stiahnuty zaludok z uzkosti, ten musel mat sracku kazdu chvilu. Neopozerane tvare hercov, jednoduche ksichty, ktorym dentalna hygiena nic nehovori a hudba co od uvodnej sceny busila pravidelnym rytmom na moje nervy... Nejde ani tak o tu brutalitu, zeby sa mi to nejak masochisticky pacilo, skor o jej vynikajuce podanie. Zasvietilo tam vobec aspon raz slnko?

K Frasierovi sa vzdy rada vratim. Neprejde dlha doba a ja si serial o dvoch nadmieru sympatickych snoboch pustam znovu. Najgenialnejsi sitkom, aky som kedy videla a myslim ze ani konkurenta nebude mat. Moj najoblubenejsi je asi 11-ty diel z desiatej serie s nazvom "zabuchnute dvere". To ako sa ocitnu bratia Craneovci na smetisku, a Frasier v istote ze presiel platinovymi dverami do oazy absolutneho stastia zvola:" Tak sem patrime!", to len podciarkuje zbytocnost prehnaneho snobstva, ktore my, obycajni ludia, radime na smetisko spolocnosti. Ale v pripade Nilesa a Frasiera to absolutne ospravedlnujem.

Kym Seherezada si do posledneho dielu udrzala vsetky svoje postavy, tie nase nekonecne serialy (ba skor telenovely) na svojom konci najdu uplne ine obsadenie. Nech sa teda serialu dari... Ale kde na jeho konci bude Minichova, Mikulcik, ci Svarinska? Davno v uplne inom projekte. Predpokladam tiez, ze v dost podobnom. :D

Tiez ma napadlo, ze sa film napadne podoba tomu o Forest Gumpovi. Rozdiel: narodnost a postihnutie Khana. Priznam sa, ze som nedokazala pre minutaz film dopozerat dokonca. Unavena som konecne uspala svoju ratolest a s odchodom do postielky som vypla aj telku. Ale vobec by ma neprekvapilo (kedze som uplny finalny zaver nevidela), keby na jeho konci vsetci predstavitelia tancovali v rytme indickej hudby, samozrejme s Mandirovym synom na cele. Inak, Aspergerov syndrom zahrany vcelku slusne.

Je od zaciatku jasne, ze tento film nie je tak uplne o rychlych autach. Ryan Gosling splnil moje ocakavania, rovnako ako tento art filmik, so skvelou hudbou. Miestami mi ta ponura hudba pripominala genialneho Angela Badalamentiho. V podstate cely film posobil dlhodobo v krvi a pocit z neho neodoznel ani na treti, ani na stvrty den. Na toto som cakala velmi dlho. A dockala som sa. Melancholia ma raz zase dostala.