Happy Tree Friends 1 - První krev

14 epizod dnes uz prakticky kultovniho "serialu" sice neprinasi nic noveho oproti tomu, co bylo k videni na netu, ale porad se na umrti zviratek hezky kouka. Samozrejme je kvalita jednotlivejch epizod kolisava, ale nikdy se nedostanou pod prumer a ty smrti jsou pokazdy originalni. K tomu prijemna animace, chytlava uvodni pisnicka a je to 5*. (15.01.2007)

Několik málo epizodek má nápad, ale čím déle se na to dívám, tím míň mě to baví, navíc některé situace mi přišly už na dolní hranici nechutnosti, co následuje potom, pro to neznám slovo... Itchy a Scratchy nebo třeba Kennyho umírání jsou rozhodně mnohem nápaditější a jestli se to dá říct, tak i laskavější ;-) (22.10.2005)

Dnes již klasický seriál krátkých příhod roztomilých kreslených zvířátek, která umírají brutální smrtí. Protože premisa je jasně daná (smrt jednoho až všech protagonistů), jde spíše o nápaditost a způsob provedení oněch smrtí. A v tom jsou Happy Tree Friends skutečně dobří, takže pokud nemáte předsudky, pobaví :-) (16.09.2006)

Partia lesných kamarátov a ich dobrodrúžstva, ktoré na konci skrývajú poučenie, čo by ste, deti, (ne)mali robiť. Nevidím nič zlé na tejto milej sérii animákov určenej tým najmenším. Moje malé prorotstvo: tento skvost sa časom zaradí medzi kulty detských filmov ako Mrázik, Snehulienka a sedem trpaslíkov, Pupoluška, či Texaský masaker motorovou pílou. (29.10.2005)

Tento film asi neuvidím. Nedá mi ale čosi nenapísať. Nemyslím si, že sa v našom živote stretávame viac s násilím, ako v minulosti. Práve naopak - minulé časy boli pre obyčajného človeka krutejšie ako dnešok pre našinca. V skutočnom živote bolo viac krvi, nedostatku, ozbrojených konfliktov, vojen. Nebolo zdravotníctvo ako ho poznáme dnes, veľa "krvi" sa riešilo medzi ľuďmi, nie za bránami zariadení. Televízna krv v spravodajstve a filmová v kine je vo veľkej miere iba ponukou, uspokojujúcou dopyt adresáta. Náš "civilizovaný" svet je čo najpríjemnejšou zjednodušeninou, z ktorej sme vytlačili nepríjemné veci ako bolesť, krv či smrť - tieto sa snažíme spracovávať hromadne a strojovo čo najďalej od seba. Tu pramení dopyt po "sprostredkovanej krvi" cez TV alebo film – s krvou sa bežne totiž v živote stretneme málokedy. Aj dnes žijú ľudia, ktorí keď chcú v nedeľu kuraciu polievku, nezájdu do supermarketu, ale sliepke hlavu odtnú sekerou. Predtým ju kŕmili a mali k nej aj nejaký vzťah - povedzme na úrovni živého tvora k inému živému tvorovi. Ak každú jeseň prerežete hrdlo ovci, a v tom okamžiku skončite jej život, ktorý v tej chvíli vyslovene pomedzi vaše prsty uniká (pre väčšiu obrazotvornosť - v jeseni býva chladno natoľko, že horúca spenená krv vytekajúca z rany sa mení na paru), pripadne asi aj Vám tento typ filmovej zábavy prízemný, prázdny, ničím neobohacujúci Váš život. Je to plytká forma postavená na maximálnom kontraste roztomilého zvieratka a čo najväčšej krvavosti jej ostatku. Prečo? Len tak? Pre efekt? A čo bude potom? Ešte väčší extrém? Umelá, nezmyselná, na šoku postavená konštrukcia - v prírode je extrém ale zastúpený zriedka. Príroda a rovnako náš život môže byť naplnený nespočítateľným množstvom farebných odtieňov a detailov, môže byť bohatý a so silnými zážitkami - ak si zmysly neotupíme. Je jednoduché vnímať veci okolo seba povrchne. Podľa mňa, zábava má hranice, dané vkusom, kultúrou, životnými skúsenosťami a schopnosťou pozrieť sa na okolie aj očami niekoho iného. Život tým, že je ohraničený, je vlastne krátky a je luxus, obetovať čo i len kúsok z neho filmom ako napríklad Happy Tree Friends. Tieto epizódy vznikli aj kvôli tomu, že ich tvorcovia (a ich diváci) nikdy hrdlo ovci neprerezali, nevedia, čo ten alebo jemu podobný úkon vlastne znamená. Je pre nich zložité vnímať realitu v komplexnej podobe, preto potrebujú morbídne zjednodušenie: ak je málo krvi v našom živote, tak si nejakú pridáme... V tomto uhle pohľadu neprekvapí, že tvorcovia hororov sú často "ešte deti" podobne ako aj ich konzumenti. Tak želám čo najpomalšie vyrastanie z detských nohavíc, potom v starobe, keď hodiny tikajú čoraz rýchlejšie, budú o to dojemnejšie spomienky na premárnené chvíle s "cool" filmami. Som rád, že som sa narodil a vyrastal v tesnom spojení s prírodou, zvieratami a ľuďmi, v kruhu milujúcej rodiny, práve to ma dobre pripravilo na podobné veci ako je napríklad násilie ako zdroj zábavy resp. Happy Tree Friends. (11.10.2006)