Hallelluya

Úbohý zlodejíček Deok-gun (Joong-Hoon Park), ktorého zatiaľ najväčším lupom bolo vybielenie obsahu klobúka invalidného bezdomovca na ulici, má byť prečo nadšený. U človeka, ktorému pomohol vyviaznuť z hrozivo vyzerajúcej dopravnej nehody, a ktorý je teraz v kóme, totiž objavil zaujimavý list. List, adresovaný kazateľovi Kimovi, totiž hovorí o poskytnutí finančného daru v hodnote 100 miliónov wonov na výstavbu kostolov v zapadnutých dedinkách Kórey. Úloha je teda jasná - vydávať sa za pobožného kazateľa, a zinkasovať finančný obnos. Také ľahké to ale nebude, hlavný kňaz je totiž na dva týždne odcestovaný a Deok-gun je za ten čas donútený kázať v miestnom kostole...Hlavný problém filmu Hallelujah je jeho rok výroby - 1997. Razantný rozvoj kórejskej kinematografie, príliv obrovských peňazí, filmárskych talentov, totiž nastal až o dva roky neskôr. Hallelujah sa teda skôr podobá na ktorúkoľvek Hong-Kongskú komédiu (samozrejme bez bojových umení), v ktorej humor stojí hlavne na dialógoch. Dialógoch, v ktorých sa strašne rýchlo a strašne veľa kecá, všetci sa pritom divne ksichtia do kamery, divákovi tak naznačujúc, že by sa mal smiať. Bohužiaľ, ja som bol mimo, vtipných situácií je totiž strašne málo a humor len zriedkakedy funguje. Jediným lákadlom teda zostáva zvedavosť nad prvou úlohou mladučkého Tae-hyuna Chaa, ktorý už o štyri roky neskôr zažiaril v nádhernom filme My Sassy Girl. Aj tu vás ale musím sklamať, Tae-hyun síce v úlohe pubertálneho spratka vyzerá veľmi vtipne, ale na plátne je dohromady niečo pod dve minúty. Zaujímavosťou teda zostáva, že Tae-hyun Cha a Joong-Hoon Park sa o sedem rokov opäť stretli v komédií - konkrétne Two Guys, tentokrát už ako rovnocenní partneri, ktorá síce dopadla priemerne, ale odporúčam vám ju viac, než Hallelujah. Amen. (20.05.2005)