118 Days in the Captivity of Ice
Režie:
Pavol BarabášScénář:
Pavol BarabášKamera:
Ivan KuželivskijHudba:
Víťazoslav KubičkaObsahy(1)
Veľký klinec - tak nazývajú Eskimáci Severný pól. Odjakživa ako mocný magnet k sebe priťahoval odvážnych dobrodruhov. Po jeho dobytí sa najväčšou výzvou pre polárnikov stal prechod z Ruska do Kanady cez Severný pól bez leteckej podpory - športovo, len vlastnými silami. Reinhold Messner ho označil za najväčší problém Arktídy. Slovensko-ruská štvorica polárnikov štartovala zo Severnej zeme - z miesta najväčších zím, hojného výskytu ľadových medveďov a silného driftu. Severný pól dosiahli po 75 dňoch. Od tejto chvíle začali zápasiť nielen s neustálym protiprúdom ľadových krýh, ale aj s množstvom otvorenej vody a veľkými výkyvmi počasia. Filmový príbeh 118 dní v zajatí ľadu vás vtiahne do neuveriteľného príbehu, aký môže poskytnúť len dobrodružný život polárnikov. (K2studio)
(více)Recenze (50)
Nesnáším zimu a tady šlo teda o brutální extrém. Hodně zajímavý dokument, kdy se pár nadšenců rozhodlo přejít Severní pól. Pozorujete, jak se skupinka bláznů pachtí přes zimní, nedotčenou krajinu s těžkým nákladem. Bylo zajímavé sledovat, jak si poradí s různými situacemi. Od tajícího ledu, poškození saní, hladových medvídků, až po neuvěřitelnou zimu, která jim nedá spát. Toto by opravdu nebyla moje vysněná dovolená. Radši bych se rozpustila horkem v poušti. Ale proti gustu... Myslím, že je třeba ocenit hlavně kameramana. Natáčet takové záběry a u toho se lopotit a mrznout je obdivuhodné. Já bych kameru vzteky zahodila někdy mezi prvním a druhým kilometrem. U třetího kilometru by letěly i těžké sáně. Fakt dost zajímavé téma s velmi hodnotným komentářem. ()
Pôsobivé vyrozprávanie, ktoré diváka vtiahne do deja, a to doslova. Občas som mal chuť natiahnúť ruku a trocha im tie sane potlačiť. Našťastie som si vždy včas spomenul na zamrznutú vodku a radšej som svoje ruky nasmeroval späť k teplému čajíku. Obdivujem kameramana, v takej kose z toho malo byť pokračovanie Blair Witch. Ďalší kvalitný dokument od Barabáša, tuším začínám byť jeho fanda. ()
Úvodný citát od sira Henryho Shackletona naznačoval, že sa bude jednať o niečo výnimočné, no z výsledku som bol milo šokovaný. Jeden z najlepších Barabášových filmov, ktorého sa účastnili traja Rusi Vladimír Čukov, Ivan Kuželivskij a Valerij Kochanov a náš Peter Valušiak, ktorí spolu dokázali niečo, čo zatiaľ nikto a to prejsť z Ruska do Kanady cez Severný pól športovo vlastnými silami bez leteckej podpory. Za ich heroické výkony pri tomto svetovom športovom výkone by si zaslúžili, aby sa nich nezabudlo, no nie len preto dávam tomuto filmu plný počet. Tam toho prakticky nebolo čo filmovať a to, čo nám priniesli, ako sa to opísalo, tá krajina, ale aj ich dennodenné starosti a takmer žiadne radosti, celú tú výpravu, tak to bolo úchvatné. Ja som spokojný, čo táto slovanská výprava s vybavením aj od firmy Trek Sport, ktorá kedysi fungovala aj v mojej dedine, dokázala. Film z toho je zhmotnený zážitok pre budúcnosť. ()
Najväčšou devízou tohto dokumetárneho skvostu je jeho forma, nenútený štýl. V porovnaní s tým množstvom silených a afektovaných dokumentárnych filmov o rôznych amerických dobrodruhoch a ich cestách, ktoré vo svojej podstate síce môžu byť naozaj zaujímavé, avšak svoj potenciál ubíjajú úplne zbytočnými, emotívne veľkohubými a typicky americko patetickými prejavmi zúčastnených, pôsobí tento film úplne opačným dojmom. Naoko chladné zábery z večného prekonávania krýh či bezradného zápasenia so saňami sú tak strhujúce práve vďaka minimalistickému štýlu, ktorým boli spracované (pohltili ma tak, až som sám zatínal päste a škrípal zubami, aby som trochu pomohol). Zároveň sa filmu darí aj určitý filozofický presah. Schválne, skúste sa po tomto filme zamyslieť nad tým, či ani vaša duša nepozná hranice. ()
118 dní v zajatí ľadu je dokumentom, ktorý mapuje úsilia 4 ľudí zdolať pohybujúcu sa ľadovú plochu a dostať sa po nej z Ruska, cez severný pól do Kanady. Máme možnosť vidieť tuhé mrazy, topenie ľadu a cestovanie po kryhách, ľadových medveďov, úbytok potravy, a scenériu Arktídy. Aj keď je to expedícia na ktorej sa Pavol Barabáš nezúčastnil, vytvoril na základe 19 hodinových materiálov 56 minutový dokument, ktorý je na expedičnom poli raritou. Nehostinné podmienky a sila ľudského ducha tu dostala obrovský priestor. Ako divák som mal možnosť prežívať s dobrodruhmi každú jednu prekážku a prinútilo ma to rozmýšľať, či by som ja niečo také zvládol. Tieto otázky na ktoré som si sám dával odpoveď robia s tohto filmu niečo viac než len záznam cesty, ktorá sa na všetkých zúčastnených podpísala. Je to film, ktorý sa oplatí vidieť a ktorý ma v sebe aj vďaka Barabášovi a aj vďaka prostrediu a schopnosti kameramana zachytiť ho v takej miere v akej ho zachytil, drsnosť, poetickosť a krásu. ()
Reklama