Horor v Manile

Emócie, ktoré dokáže vyvolať jedine skutočný príbeh. Myšlienky, ktoré začínajú mať váhu jedine ak sledujete skutočné osudy reálnych ľudí. Kde sú hranice medzi športovou rivalitou a osobným vybavovaním účtou? Ako ďaľeko sa dá zájsť, a čo sa dá tolerovať v rámci zvýšenia atraktivity zápasu? A kto vlastne vyhral? Odpovede na otázky si dá každý, kto dopozerá tento úžasný dokument. O Cassiusovi Clayovi sa natočilo mnoho dokumentov, kde bol vyzdvihovaný takmer na úroveň božstiev. Bolo veľmi príjemné sledovať jeden antiAliovský. Dokument, kde je vyobrazený ako človek akým podľa mňa skutočne bol. Islamom vygumovaná narcistická tlčhuba, ktorá ustála kdejaký úder. Boxu absolútne nefandím, ale takéto emotívne dokumenty mám rád všeobecne. Navyše ak vychádzajú z jednej silnej udalosti, podchytené výborným zostrihom ďalšieho dokumentačným materiálom a rozhovormi zainteresovaných. Sila dokumentu spočíva aj vo vykreslení veľkej irónie života, ktorá oboch účastníkov zápasu snov nakoniec postihla. (Jubilejné 1200/700 hodnotenie/koment dostálo kvalite.) (28.11.2011)

Clay versus Frazier, rozpálená i vlhká Manila na Filipínach, najslávnejší boxerský zápas všetkých čias a vojna v aj mimo ringu. Nevraživosť týchto dvoch nenávidiacich sa kohútov je nezmerateľná, vo vzduchu koluje nervozita, nepriazeň, nenávisť a mediálne kanály v dobách sociopolitického zmagorenia hrotia tento súboj do krajností. Sú však iba sprostredkovateľom, centrálnym šíriteľom extrémistických, provokatívnych a neférových invektív je na zdesenie staroslávna legenda boxu-Muhammad Ali. Hnutím "Nation of Islam" zmitorený "tanečník" Cassius ako športová osobnosť z hľadiska morálky/etiky zlýhava na plnej čiare, skratovými výbuchmi na adresu súpera sa snaží nalomiť jeho koncentráciu a dokonca neotáľa spochybňovať svoju jasnú prehru. Jednokoľajná retrospektíva v ktorej výrečného žalobcu zastáva J.F. a nevyjadrujúcim sa obžalovaným je C.C. pripomína, že finálové podujatia bývajú fraškovité, takéto podpásové údery na profesionálnu pôdu nepatria plus ten kto ich napriek tomu povýšenecky zastupuje len stvrdzuje zaslepenosť svojho zmýšľania a evolúcia jednej neznášanlivosti môže byť rozdelená do mnohoročných-štváčskych štádii. Oľutujeme raz všetci, ale dokážeme vrátiť napáchané škody? Odpoveď je škôlkarsky triviálna... (01.12.2010)

Ano, Ali byl arongantní sebestřednej zmetek. Ale jak někdo může říct, že byl špatnej boxer, co toho jen hodně nakecal, prostě nechápu. Ali je nejlepší boxer v historii těžké váhy. Jedinej, kdo ho v tomhle mohl ohrozit, byl prévě Joe. Neskutečný souboj dvou bojovníků, který už nikdy žádný jiný zápas nepřekoná. 88% (14.11.2011)

Když umřel Frazier, tak jsem si to našel v archivu čt. Po sportovní stránce je to výborné, ale opravdu snad ještě lepší po té životní. Před zápasem rozhádaní boxeři jsou skvělá reklama, ale jak to ovlivní jejich vzájemné vztahy do budoucna, tu je parádně podáno. Hlavně ke konci to vyzvánění na mobilu Fraziera hovoří za vše. Parádní! (08.11.2011)

„I will prove to him what is it like to face a real man.“ Najprv Manilu vidíme, potom počujeme hluk stávkarov, ktorých nevidíme, a zrazu ich už vidíme. Pri zobrazovaní stávkovania na kohútenie zápasy tieto zápasy beloch prirovnáva ku zápasom ľudským. Muhammad Ali môže byť ikona boxu, ale určite nie ikona ľudského charakteru. Divákov, ktorí chceli vidieť jeho tretí zápas s Joeom Frazierom, nazval hlupákmi, lebo ho nepovažoval za seberovného, hoci ho porazil na body v ich prvom zápase. Zosmiešnil ho pred kamerami privnaním ku gorile (vyrobili sa aj tričká s gorilami a nápisom Manila, ktoré nosi černosi), ktorú nosil v náprsnom vrecku saka, neskôr ho nazýval negrom a otrokom. Černoch černocha. Smokin‘ Joe vo veku 63 rokov, 3 roky pred svojou smrťou, stále trénuje v rovnakom gyme, v akom sa pripravoval na zápas s Alim 1.10.1975, dokonca tu spáva v miestnosti, ktprú volá dungeon. Aliho v Manile všetci vítali, Fraziera si skoro nevšimli. Ali dourážal Fraziera okrem iných hlúpostí aj za to, že nepíše poéziu. Tomu sa hovorí prepnutý človek. 2 z ich spoločných zápasov za k nemu správal normálne, boli priatelia a pred tretím stratil všetky medze. Ali odmietol narukovať, obrátil sa proti nemu národ, no Frazier ho podporoval listami na správne miesta, požičal mu peniaze. Horšie správanie od Aliho voči súperovi som nevidel. Ali bol členom čiernych nacionalistov, ktorým nevadilo baviť sa s Ku Klux Klanom o separácii. Dokonca rečnil na Ku Klux Klan rally. Syn Joea Fraziera musel v škole riešiť konflikty umelo vyvolané Alim, ktorý nakazil médií. Ali reprezentoval pred prvým zápasom s Joeom Frazierom čiernych, mladých, a liberálov proti vojne vo Vietname. Frazier zasa bielych konzervatívnych Američanov. Dokument zobrazuje aj zlomové momenty zápasu Foreman vs Frazier. Frazier spočiatku dominoval, hlavne údermi na telo a Aliho tlačil na ku okrajom ringu. Neskôr však prebral vedenie Ali, no Frazier so zalepeným pravým okom a čiastočne vidiacim ľavým sa nevzdal. Po 14. kole vyčerpaný Ali chcel skončiť, no čiastočne vidiaci Frazier chcel stále pokračovať. Frazierovi bohužiaľ dali dole rukavice, čím sa zápas ukončil, no Ali odpadol od vyčerpania. Nakoniec chvastúň uznal tvrdosť Fraziera a povedal, žeby ho chcel mať po svojom boku, keď ho povolá boh na svätú vojnu. Ali sa mu ospravedlňoval cez médií, cez syna, ľutoval, čo povedal, no osobne za ním neprišiel. Obaj umreli bez toho, aby sa to stalo. Formálne ide o klasiku – výpovede účastníkov a ľudí okolo (nechápem účasť ženy bývalého filipínskeho prezidenta) pretkané dobovými zábermi, ktoré sú raz za čas púšťané v rýchlom slede, ktorý sa nedá kvalitne vnímať. Väčšinou však ide o poctivo natočený dokument občas s dramatickou hudbou, ktorý o legendárnom zápase prináša snáď všetko, čo by mal. Jazykové okienko: wishy-washy. (15.09.2022)