Slovenské kino

Zo pár častí je dobrých. Liová (Ženy) a Ostrochovský (Partizáni) majú premyslenú celú dramaturgiu svojich dielov, ponúkajú vyvážený a vyčerpávajúci pohľad na danú tému a dokonca vás aj navnadia pozrieť si niektoré staré slovenské filmy. Z ich prístupu cítiť odbornosť a poctivú pripravenosť, čo chýba všetkým ostatným dielom (Kerekesov diel som ešte nevidel). Dosť prepálený je Kirchhofov Duch v stroji, ktorý namiesto vecnej popularno-naučnej metódy volí okázalo autorský prístup v konečnom dôsledku pôsobiaci veľmi prázdno. Jeho moderátor Chlpík je síce dobrý kameraman ale ako iniciátor situácií pred kamerou je jalový a aj samotný koncept pretáčania starých scén novými technológiami je len nedotiahnutý prvoplánový nápad bez väčšieho významu. Zmysel záverečnej scény s dymostrojom mi už úplne ušiel, ale chápem, že veľkí autori sa predsa nemôžu znížiť k neumeleckým televíznym žánrom. Vyslovene otravne pôsobí napríklad časť o Sexe a erotike, kde opäť vyvstáva otázka, či by náhodný chodec na ulici bez stredoškolského vzdelania nevytvoril niečo hodnotnejšie. Celý diel sú len hurasystémom nastrihané zábery na prsia zo slovenských filmov prekladané zábermi na hlúposti hovoriacich slovenských filmových umelcov (klúč ich výberu je nevyriešiteľnou záhadou), ktorí ležia nahí vo vani s penou. Poznávacia hodnota tohto dielu je nulová a humor nudný a lascívny..........Moja najväčšia výtka teda smeruje k hlavným dramaturgom projektu Cielovi a Feglovej, ktorí si mohli dať väčší pozor pri výbere jednotlivých tvorcov a pri schvalovaní scenárov do výroby (ak ich teda niektoré diely vôbec mali). (11.04.2013)

Ak očakávate faktografickosť, dokumentárnosť, chronologickú nadväznosť budete sklamaní každou časťou čoraz viac. Pri niektorých ukážkach z filmov je uvedený popis, pri niektorých absolútne nie. V záverečných titulkoch sú uvedené potrebné informácie, ale jadro je veľmi slabé. Taktiež mená niektorých komentujúcich sa objavia aj viackrát, pri niektorých ani raz. Dokument je čistou vatou. Zapĺňa chýbajúce medzery o slovenskom filme ale nič viac. Pritom nápad má / mal silný potenciál. (28.12.2011)

Nanešťastie som (zatiaľ) stihol len 3., 5. a 6. časť, ale ako stv všetko často reprízuje, tak to určite rýchlo dobehnem :) Jednoznačne najlepšou z týchto troch bola tá o princeznách, predovšetkým kvôli marionetám šaša a draka, ktoré "moderovali" celý diel a dodávali mu na zábavnosti. Časti o sexe a krčme až príliš skĺzali do konvenčnosti hovoriacich hláv. Veľmi oceňujem a zároveň mám rád dokumenty o kinematografii a tak isto dávam palec hore idei tohto počinu, no mám taký pocit, že problémom je koncepčná rozmanitosť jednotlivých epizód (vyplývajúca určite aj z rôznorodosti režisérov), ktoré sú tým pádom viac sólo dokumentami ako plnohodnotným seriálom. Navyše je to celé skôr pop než snaha o odbornosť. Niekomu to môže vyhovovať viac inému menej. Ale vďaka aj za to. (11.01.2012)

Nová séria dokumentov zaoberajúca sa slovenskou kinematografiou je rozdelená do niekoľkých dielov a každá sa venuje nejakej ucelenej téme. Pre mňa je tou najpríťažlivejšou práve vojnová téma a za 50 minút uvidíme prierez toho najzaujímavejšieho, čo sa na túto tému u nás natočilo. Krátke ukážky sú prestrihávané rozhovormi, v ktorých režiséri či iné fundované osoby komentujú ten ktorý film, obdobie v ktorom sa natáčal i nakoľko film ako taký, bol či nebol ovplyvnený komunistickou propagandou. Dokument obsahuje i množstvo dobových záberov z SNP (ktorých sa mimochodom veľa nezachovalo), ku ktorému neodmysliteľne patrí ikona slovenského filmu Paľo Bielik a jeho Vlčie diery a Kapitán Dabač. Celkové spracovanie dokumentu na mňa urobilo dobrý dojem, takže si rád pozriem i ďalšie diely. 80%. (25.12.2011)

Za všetko jediná scéna: V Jánošíkovi Petra Hanáková vyčíta Fričovi a Bielikovi, že v roku 1935 netušili a nepredvídali, aké dočasné pseudotémy budú v pseudoodbornej pseudoverejnosti dominovať v roku 2010... Smutné. Časť o erotike: Povrchné žgryndy kadejakých pseudoosobností, prestrihané scénami, nezaujímavými absolútne ničím. (24.01.2018)