farfalla

Čierno-biely film, konverzačná komédia ´Harvey´ je adaptáciou rovnomennej hry Mary Chaseovej z roku 1944, ktorá sa zamýšľa nad tým, či má človek rezignovať na svoju podstatu odlišnosti, alebo sa radšej prispôsobiť chladnej, netýkavej spoločnosti. Elwood P. Dowd (James Stewart) má za najlepšieho priateľa Harveya, bytosť v angličtine nazývanú 'pooka', jednoducho dobro aj zlomyselné strašidlo. Je to biely, vysoký králik, ktorý hovorí, ale vidieť a počuť ho môžu len niektorí ľudia. Ostatní ľudia si myslia, že sa dotyčný zbláznil. Harvey má rád ľudí, ktorí chcú byť svojskí, iní než väčšina. Elwwodova sestra Veta (Josephine Hull) si nie je istá, či Elwoodova posadnutosť Harveyim je spôsobená jeho pitím alebo psychickou poruchou. Pre istotu sa ho snaží dostať do miestneho sanatória doktora Williama Chumleya (Cecil Kellaway). Elwood takto vysvetlil doktorovi Chumleymu svoju filozofiu života: 'Years ago my mother used to say to me, she'd say, "In this world, Elwood, you must be" — she always called me Elwood — "In this world, Elwood, you must be oh so smart or oh so pleasant." Well, for years I was smart. I recommend pleasant. You may quote me.' Keďže všetci a všetko nasvedčuje tomu, že Harvey neexistuje, jeho prejavy sú nečakané, preto trochu strašidelné. Niet sa čo čudovať doktorovi Chumleymu. Josephine Hull získala za svoju postavu Oscara. Film má zatiaľ päť remakov.

Malá konverzačná komédia o vzťahoch a práci, ktorá nie je hlúpa. Nakoniec sa všetko roztriedi do typizovaných situácií, aby sa dalo hovoriť o všeobecných problémoch. Príbeh má však stále rozvíja a nenudí. Zoe Kazan ako Chantry je zaujímavá a dokázala, že i Daniel Radcliffe ako Wallace je pri nej prirodzený a príjemný.

Pred niekoľkými rokmi som čítala túto knihu a nevedela som si predstaviť, ako by sa dala sfilmovať. Všetko je to o pocitoch. Človek si myslí rôzne veci o druhých, o rodine, o všetkom okolo seba. A nič sa nedeje. Človek si žije so svojimi myšlienkami a nikto mu nič nehovorí, pretože nie je na čo reagovať. Ostatným môže pripadať zamyslený, melancholický. Keď však človek začne hovoriť nahlas o tom, čo si myslí, druhí môžu byť poriadne zaskočení tým, čo sa dozvedia. A keď sa objaví poslucháč, ktorí reaguje na vyslovené otázky a pocity, človek naraz začne rozprávať o všetkom možnom a je potom ťažké odhadnúť, kedy prestať, aby sa poslucháč necítil presýtený, preťažený, vystrašený, nepríjemne. Anne (Jeanne Moreau) celý týždeň stretáva Chauvina (Jean-Paul Belmondo). Najprv sa rozprávajú o vražde, ktorá sa stala v dome, kde obaja boli prítomní, ale postupne prechádzajú na vlastné city. Jarná ešte sivá príroda neposkytuje rozptýlenie, a tak sa celý príbeh sústreďuje na postavy a ich vzťahy. Čierno-biela stránka filmu tomuto silne sústredenému príbehu pristane.

Tento nemý film je tiež známy pod názvom ´Perfido incanto´. Režisérom je Anton Giulio Bragaglia. Scenár napísali Anton Giulio Bragaglia a Riccardo Cassano. Scénu pripravil Enrico Prampolini. Kameru mal Luigi Dell´Otti. Film bol vyrobený v štúdiu Novissima Film v Ríme v roku 1916. Je to prvý film, ktorý Anton Giulio Bragaglia režíroval. Ako kulisy použil obrazy futuristických maliarov, ktoré mali umocniť dej príbehu a vzbudiť v divákovi pocity silnejšie než obyčajné filmové zábery. Toto dielo sa môže považovať za prvý pokus o futuristický film.

V tomto filme je všetko, čo býva v katastrofických filmoch, a predsa je o ničom.

Tento film je remakem filmu ´One Million B.C.´ z roku 1940. Ide o dva odlišné kmene, ktoré o sebe ani nevedeli. Divokejší kmeň žije na úpätí sopky. Akoba (Robert Brown) vyženie syna Tumaka (John Richardson) a ten stretne ďalších ľudí na pobreží. Príbeh je bez slov. Ľudia hovoria, ale sú to prehistorické slová. I keď v jednej scéne, keď majú ostatní odísť, sa mi zdalo, že dostanú pokyn – get lost. Filmovalo sa v zime na Kanárskych ostrovoch. Triky mal na starosti Ray Harryhausen. Vtedy si myslel, že nafilmované a zväčšené zvieratá ľudí v kine presvedčia. Podľa historikov dinosaury a ľudia nežili v tom istom čase. Na to Harryhausen povedal, že tieto filmy nerobí pre profesorov, ktorí zrejme na ne ani nechodia. Raquel Welch v kožušinových bikinách sa stala známou. S podobnou tematikou mám radšej film ´Cesta do pravěku´ (1955) a ´La guerre du feu´ (1981).

Film je tiež známy pod názvom ´The Labours of Hercules´. Je jedným z filmov z talianskej produkcie 50-tych a 60-tych rokov ´meč a sandále´. V porovnaní s filmami s podobnou tématikou z americkej produkcie sa dej tohto filmu skôr zameriava na odhalenie vraha kráľa, triky pri ceste za zlatým rúnom sú minimálne. Dej je zmesou bájí s podstatnými zmenami v osudoch postáv oproti iným filmom. Film nie je zlý, ale na to, že má byť dobrodružný, je príliš jemný. [´Hercules Unchained´/´Ercole e la Regina di Lidia´ (1959)]

Originálny film. V dnešnej dobe upíry môžu pokojne udržiavať svoje zvyky, ale už nie sú takí nápadní, ako bývali. Prostredníctvom štyroch spolubývajúcich sa dozvieme, ako to chodí na ich bytovej schôdzi, na večierku a na plese. Ako získavajú oblečenie, keď cez deň nenakupujú. A ako získavajú sluhov, ktorých v podstate vydierajú. Môžu mať aj ľudských priateľov, ale asi nie nadlho. Ak sa naučia pracovať s počítačom, s kým by sa spojili na skype. Aj ich stretne láska a ako sa s ňou vysporiadajú. Triky a masky nie sú veľkolepé, ale toto nie je veľkofilm. Nie je to typický horor, ktorý by svojou desivosťou preháňal. Je skôr znepokojivý. Je lepšie teda byť milý k ostatným, aby človek nedostal pozvanie na upíriu večeru.

Jeden z veľkofilmov talianskej výroby žánru ´meč a sandále´. Film je tiež známy pod názvom ´Son of Hercules in the Land of Darkness´. Na úvod a na záver je upútavková melódia, ktorá práve spomína tento druhý názov. Uprostred filmu dostaneme pár ukážok toho, čo nás čaká v druhej polovici. Na začiatku ide príbeh veľmi rýchlo, problém s drakom je vybavený za minútu. Triky nie sú vzrušujúce, skôr jednoduché a zábavné. Zrejme podľa produkčných možností sa dej ponáhľa alebo zdržuje. Hlavná postava Hercules (Dan Vadis) je stvárnením niečo medzi Arnoldom Schwarzeneggerom a Chuckom Norrisom.

Film ´Jobs´ z roku 2013 sa viacej sústredil na samotný príbeh života Stevea Jobsa. Tento nový film sa viacej zaoberá vzťahmi a pocitmi. Niektoré postavy blízke Jobsovi ukáže iba v krátkosti, niektoré úplne vynechá. Niektoré udalosti sú iba spomenuté v hádkach. V porovnaní s prvým filmom je tento dynamickejší, má ťah a nezaspáva. Zaujímavým nápadom bolo sumarizovať jednotlivé obdobia v stresových chvíľach pred prezentáciami, keď nebol čas na dlhé reči. To, čo bolo evidentné po prečítaní článkov o aktivitách firmy Apple v Číne i samotného Jobsa vo svojom okolí, je iba podtrhnuté filmami o ňom. Po zhliadnutí ktoréhokoľvek z nich je veľmi ťažké nájsť si cestu k pochopeniu preňho. Je zaujímavé sledovať ľudí na jeho prezentáciách a na jeho potešenie, ako ich oblbne a dostane ich peniaze za zámerne obmedzený produkt. Jobs bol vynikajúci manipulátor a obchodník, ktorý žil z práce a nápadov druhých. Asi ako keby otrokár sprevádzal návštevu po svojej prekvitajúcej, šťavnatej farme a oni by ho chválili, aký je šikovný farmár.