Cappuccino

Trochu viac intríg/politikárčenia a aspoň niekoľko dlhších bojov a bolo by to za plný počet. S Tullom a Vorenusom je zábava a toho Caesara som si fakt obľúbil, až mi ho bolo ľúto.

Komentár doplním neskôr.

Akčné scény boli skvelé, ale, bohužiaľ, ich počet by som zrátal na jednej ruke. Plusový bod dávam aj za prívetivé prostredie, za ktoré sa fakt oplatilo bojovať. Kvôli prostoduchému príbehu, slabej až zbytočnej Dakote a čajovému finále s chabým záporákom však nemôžem dať viac ako 3. John Wick je o jednu až dve triedy lepší.

Veľmi jednoduché a deravé, aj na pomery found footage žánroviek. Akou takou hororovou atmoškou disponuje začiatok v Dominikánskej republike a potom až finále, inak film nestojí za veľa. Síce nenudí a občas má slušné napätie, ale inak je to neoroginálny mix všetkého videného.

Strnulí herci, chabá atmosféra a nevýrazný hudobný podmaz. Omen Johna Moorea je po príbehovej stránke pomerne presnou kópiou originálu, ktorý však postráda všetky kvality kultového hororu z roku 1986.

Walke z szatanem mimoriadne chýba väčší priestor na konfrontáciu zo strany vedeckej obce. V dokumente síce odznie aj kritika, ale tej je naozaj pramálo.

Na upevnenie diktatúry je vždy potrebné potlačiť aktivitu slobodných médií. Hitler's Battle Against The Press v priebehu 45 minút v krátkosti objasní, čo všetko sa podarilo novinárom z Münchener Post na Hitlera vytiahnuť. Zaujímavý dokument, ktorý poukazuje na menej známu časť Hitlerovho vzostupu k moci.

Nicolas Pesce skáče medzi niekoľkými časovými líniami. Kvôli príšernému strihu medzi flashbackmi som sa tak vôbec nedokázal orientovať v tom, kde sa aktuálne v príbehu nachádzame. Možno to však bolo spôsobené aj tým, že som sa pri filme nudil a nedával tak úplne pozor. Prakticky jediné, čo sa mi na The Grudge páčilo, je mrazivá klavírová zvučka a pár dobrých jump scareov. Inak katastrofa.

Za pomerne krátku stopáž sa divák dozvie viacero veľmi šokujúcich informácií o zdraví a liečbe zravodtných ťažkostí Adolfa Hitlera. Napriek tomu, že som mal príbeh Morella viac-menej naštudovaný, dokument ma veľmi bavil.

Blaško svojou drámou Obeť dokázal veľmi trefne popísať nálady v našej spoločnosti a situáciu vykreslil dostatočne uveriteľne. Netlačil na pílu emócií a nesnažil sa ani o vyhrotený záver, vďaka čomu na mňa film pôsobil pomerne autenticky.