rudeboy

Film sa nakrúcal na viacerých miestach v Českej republike - v Zlíne, Prahe, na Orlickej priehrade, ale aj na ďalších lokáciách.

Pôvodná britská verzia má odlišný koniec ako americká.

Scéna splavovania divokej vody na rafte zo začiatku filmu je narážkou na film Johna Boormana Vyslobodenie (1972).

Námetom k filmu je rovnomenná novela slovenského spisovateľa Jozefa Puškáša z roku 1980.

Námetom k filmu je poviedka Jána Johanidesa s názvom "Potápača priťahujú pramene mora", ktorá vyšla v zbierke "Súkromie" roku 1963.

Film získal na 17. ročníku MFF ArtFilmFest 2009 (Trenčianske Teplice - Trenčín) hlavnú cenu: Modrého anjela pre najlepší film. Michal Fassbender, hlavný protagonista filmu Hlad, ktorý stvárnil postavu Bobbyho Sandsa, získal cenu Modrého anjela pre najlepšieho herca.

Koproducentkou filmu je tiež Iveta Malachovská, známa z televíznych obrazoviek najmä ako moderátorka.

Americký remake filmu Boxer a smrť natočil Robert M. Young. Ide o snímku Triumf ducha (1989) a hlavnú úlohu si zahral Willem Dafoe.

Režisér Nikita Michalkov si vo filme zahral malú úlohu čašníka. Medzi ostatnými čašníkmi ho spoznáte podľa leukoplastu, ktorý má nalepený na krku v tvare kríža.

Anglický spisovateľ Clive Barker (prezývaný európsky Stephen King) nakrútil Hellraisera podľa vlastnej novely "The Hellbound Heart" (v preklade "Srdce určené peklu"), ktorá vyšla v roku 1986.

Hudbu do filmu skomponoval Wiliam Bukový. Vo filme jej je asi 5 minút, no napriek tomu získala cenu za najlepší hudobný doprovod na MFF v San Franciscu roku 1963 aj preto, lebo predsedom poroty bol na tú dobu mimoriadne progresívny hudobník Luciano Berio.

Film sa nakrúcal v priestoroch bývalého pracovného tábora ležiaceho neďalejo Novákov na rozhraní obcí Laskár a Koš. Tento tábor vznikol v roku 1941 a až do jeho rozpustenia sa počet jeho obyvateľov pohyboval od 1200 do 1800.

Námetom pre film sa stala poviedka polského autora Józefa Hena s názvom "Bokser i śmierć" (Boxer a smrť). Avšak poviedka má iný záver oproti filmu, pretože hlavný protagonista sa nerozhodne pre dobrovoľný návrat späť do koncetračného tábora.

Film sa odlišuje od knižnej predlohy (okrem iného) aj tým, že je tu vypustený obsah záverečnej (21.) kapitoly, pretože Stanley Kubrick režíroval film podľa amerického knižného vydania, ktoré malo len 20 kapitol. Americký distribútor totiž nechcel vydať novelu, ktorá končí happyendom, pretože tie neboli vtedy "in". Číslo 21 má však pri tomto diele (zaoberajúcom sa aj otázkou dospievania) dôležitú symboliku: 21 rokov je v USA a v UK vekom plnoletosti.