Orlie pierko

Zatiaľ si nedovolím tvrdiť o prebratí prvkov z Medenej veži a ani dopad ostatných našinských filmov, ktoré sa týmito vysokohorskými drámami inšpirovali (Pokoj v duši ma napadne). Pravdupovediac, až na prehrávané romanticko-scenáristické finesy nemám moc čo vytknúť. Atmosféra je delikátna a necítiť žiadnu lacnú televíznosť. Určite si to ešte niekedy pozriem. (30.01.2014)

Úprimne neviem, prečo má toto pokračovanie podstatne nižšie hodnotenia ako Medená veža. Možno tu nebol taký vážny rozprávač s vetami typu "Ako veľa sa nadrieme, kým o všetko prídeme." a podobne, pretože sa tu ani nestali také zásadné (rozumej smutné) veci, ako v prvom príbehu. Ale aj tak si myslím, že presne viem, čo tým chcel autor povedať. Išlo o tápanie dvoch kamarátov po strate tretieho; a takisto tápanie pri hľadaní nového zmyslu existencie, keď im bol odobraný ten predošlý, v podobe obľúbenej práce kúsok od neba. A občas som tu našiel presne to, čo mi v prvej časti chýbalo. Genius loci bol napríklad vo väčšej miere, pretože sa hlavní hrdinovia občas premiestnili z tej ich vtáčej búdky aj do doliny či lesa, a tak sme si mohli Tatry lepšie prehliadnuť. Že sa tentokrát nešli všetci zblázniť z jednej ženy, ale žena z jedného z nich, vnímam ako úmysel. A po smrteľne vážnej jednotke, v podstate aj ako príjemnú zmenu. Tak ako aj celú náladu filmu, v ktorom je síce "len" viac menších udalostí, ale taký by bol asi aj prirodzený vývin osobností v reálnom živote, po tom všetkom, čím si už prešli. Dokonca by som povedal, že sa mohli krotiť ešte viac. Boli to proste živly a ja som im to závidel. (06.04.2014)

Slabšie ako Medená veža, tá mala silnejšiu atmosféru. A bez Kvietika a Vášáryovej to je citeľné oslabenie hereckého ansámblu, hoci Rajniak s Mistríkom či Müller sú samozrejme jednými z top hercov, akých sme kedy mali. Známa vtipná scénka sa stala legendárnou a platí pre nositeľov nepohodlných názorov dodnes: Všetci ste počuli. Vyhrážal sa, že pašovať neprestane. - Že pašovať ? Ja som nič nepočul. Dedo Šimek, a vy ste počuli niečo ? - Ja synak, ja som ti hluchý ani poleno. Cha, cha, cha ... - Ani som tu dnes nebol. (05.07.2022)

Takze volne pokracovanie trilogie Kobaltova Veza - Husacie Pierko - Stratená dolina sa dockalo svojho roku vzniku hned 1971. Akurat nechapem ten "genialny mozog", ktory napadla tato myslienka natocit pokracovanie hned o rok. Herci ako Muller /Majster kat, Medena Veza, Na pochode sa vzdy nespieva/ su fajn (Rajniaka nemam rad/, ale vytratilo sa to caro z jednicky. Scenar sa toci ani sam presne nevie okolo coho, A nesuvisi s B, ale aspon reziserska praca pana Martina Obleceneho fajn, a aj sceneria tatranska tu je. Ale film je o Kobaltovej vezi bez Kobaltovej veze, nic nesuvisi s nicim, scenar ma plno logickych dier .... Nadherna tatranska priroda sama osebe vsak nestaci. Cunderlikova nema herecky talent Vasaryovej. A herecke vykony a aj dialogy su dost dementne -- Rajniak nevie hrat, akurat Mistrik ano, ale ani on film nezachrani.Ubudlo tragicnosti a pribudlo humoru. Ten sa vsak do tejto trilogie hodi najmenej. A vzdy som povazoval Husacie Pierko za precenovany film. 30 % (09.10.2013)

Kvalít Medenej veže to síce nedosiahlo, nebolo to ani tak poetické, ani až tak silné po príbehovej (+ dramatickej) stránke, no skrátka i keď to nedosiahlo ten status výnimočnosti ako prvá časť, tak si myslím, že aj toto voľné pokračovanie rozhodne malo čosi do seba a v žiadnom prípade by som nad ním nelámal palicu. Práve naopak, bolo mi sympatické, že sa tvorcovia tentokrát rozhodli ísť o trochu viac humornejšou cestou a teda nekopírovali predošlé postupy. A hoci sa to muselo zaobísť bez účasti Kvietika a Vášáryovej, táto papierovo obrovská strata vo výsledku až takým problémom nebola - dvaja Ivanovia zahrali opäť bravúrne (najmä teda Rajniak, rola Valéra bola nepochybne jeho životnou, podobne ako v jednotke aj tentokrát bol priam fantastický a jeho hlášky stoja za to), o trochu viac priestoru pre Vlada Müllera taktiež potešilo, no a Čunderlíková, tá bola zas krásna a pôsobila skutočne príjemne. Ostatne tak na mňa pôsobilo Orlie Pierko aj ako celok - príjemne a z času na čas aj úsmevne (v tom dobrom slova zmysle). Nech už sa práve odohrávalo čokoľvek, malo to taký ten nezameniteľný pozitívny náboj, ktorý už dnes žiaľ vo filmoch vidno len zriedkavo (a v tých slovenských je to tým dupľom raritou). No a také tie faktory ako vynikajúca hudba, krásne prostredie Vysokých Tatier a tak ďalej, tie sú samozrejmosťou a právom sa radia k hlavným zbraniam snímky. 4/5 (28.12.2014)