Carol

Slabé a označenie dráma si to ani nezaslúži, skôr nuda ako dramatickosť. Opäť homosexuálna téma, ktorá sa musí každoročne vo veľkom tlačiť divákovi do pozornosti. Cate Blanchett je výborná herečka a škoda, že si vybrala tak nekvalitný film. Tu jej dali toľko make-upu, že môže byť akurát nominovaná na nejakú cenu za masky. Rooney Mara nominovaná na oscara, ale za čo prosím vás? (13.02.2016)

Je to taká komorná dráma s pokojnou ba až pokornou atmosférou, ktorá si vyslovene pýta Oscara ale mňa nejako extra nezaujala. Mám z nej presne taký istý pocit ako z minuloročného filmu ktorý mal podobné ambície. Bola to snímka Selma. Tvorcovia nič neriskovali, s ničím neexperimentovali, jednoducho išli na istotu a nič nehrotili. Príbeh o dvoch lesbičkách, jednej vydatej milfke a mladej predavačke, musel v 50-rokoch vyvolať neskutočnú kontroverziu a rozohniť otázky sexuality v populácií. Možno keby film prišiel o pár desaťročí skôr, mohlo to byť kontroverzné aj v kinematografii. Takto však neprekvapí určite nikoho, minutáž nám ubieha pomalým krokom, a až na pár nežných dotykov to je v podstate existenciálnejšia dráma o hľadaní samého seba kde v skutočnosti nikto sám seba nehľadá. Tak ale pozerať sa to dá. Nieje to vyslovene zlé, len viacmenej nie určené pre mňa. (22.12.2015)

Atmosférou retro kulís a plíživej snímacej statickosti by Carol mohla vyvolávať lepšie časy Stvorených pre lásku (2000), alebo trebárs čiernobielych klasík Davida Leana a Maxa Ophulsa. Avšak vybrala si tému a spôsob spracovanosti, ktorý ma nezaujme, skôr odpudí a čo je najhoršie - "unudí". Nemá dostatočnú vnútornú vzpruhu, nevyvoláva paralelný svet ani potrebné impulzy, ktoré by v inak neokatých bežnostiach rozprávali fascinujúci príbeh. Ide o skôr také chabé vylíčenie tabuizovaných proklamácii a náklonnosti nehy, ktorá nemá čím a ako nadchnúť. Btw, zazrel som zoznam najlepších snímok podla Sight and sound (ktorý sa venuje zväčša klasikám z minulého storočia), ktorý pri zostavovaní filmov roka 2015 spomenul Carol hneď za Assassin. Ak majú byť takéto filmy skutočným best of art a diváci im prepadnú po "časovom odklone", tak zbohom modernému filmu, ktorý sa čo do porovnania s časmi 40-tych až 70-tych rokoch nemá šancu zrovnávať. Nie je to o Carol, ale o celkovom trende. (21.06.2016)

Tento komentár začnem malou okľukou. Cítim totiž potrebu trošku objasniť príčinu môjho pomerne nízkeho hodnotenia tohto filmu. Ako filmový fanúšik, som sa pri pozeraní filmov samozrejme prepracovala aj k filmom s LBGT tématikou a musím povedať, že sa veľmi rýchlo stali mojou obľúbenou kategóriou. Tvorcovia, ale hlavne herci v nich totiž dokážu aj z toho najobyčajnejšieho príbehu urobiť emocionálny zážitok. Zrejme je to tým, že práve tu si obzvlášť dávajú záležať na neverbálnej komunikácii, pochyboch, pohľadoch či gestách. V klasických romantických filmoch je to niečo čo tam niekedy musíte hľadať ako ihlu v kope sena. Iní možno ten pocit nemajú, ja však áno. Z uvedených dôvodov som bola veľmi zvedavá aj na tento film a tešila som sa ne neho. Stal sa však pre mňa veľkým sklamaním, pretože je studený ako psí čumák. Žiadny pretlak emócií sa tu nekoná ani náhodou. Síce sa o tom v celom filme hovorí, ale čo z toho ak tam nie sú cítiť. Ak to divák zistí, tak si samozrejme začne automaticky hneď všímať aj príbehové nedostatky. Tak sa teda stalo, že okrem celkom zaujímavého spôsobu vyrozprávania príbehu a krásnej hudby nemám v ňom viac čo pochváliť. Nie herečky nehrali zle, také štandardné výkony, ale na Oscara to u mňa nie je ani omylom! (30.01.2016)

K pochopeniu filmu (podľa tunajších nízkych hodnotení) treba poznať lepšie Haynesovu tvorbu, tvorbu 50. rokov Douglasa Sirka, alebo napríklad aj Rayov film Bigger than life, ktorým sa pokúšal dostať za fasádu šťastných rodiniek a v neposlednom rade Fassbinderove melodrámy, kde sú postavy snímané za rozčlenenými oknami, prípadne v zrkadle. Podobne je snímaná aj Carol, akoby sa pokrytecká realita nedala zachytiť priamo. Skutočné pocity sú tak zachytávané na fotkách, ktoré proste neklamú. Obe ženy sa stretávajú po zabudnutí rukavíc, čiže "niečoho, čím zakrývame to pod povrchom". Pokrivenými zákonmi a predsudkami trpeli nielen ženy, ale rodiny všeobecne (čiže aj muži) a film aj tento motív elegantne zahrňuje do love story dvoch žien, ktorej doba nepriala. (20.03.2016)