Kikudžiro

„Všade dobre, doma najlepšie” • Malý chlapec Masao býva iba so svojou, stále pracujúcou babkou v tokijskej oblasti Šitamači, pričom jeho matka by údajne mala (po)bývať kdesi v meste Tojohaši, v prefektúre Aiči, súčasne sa nachádzajúcom na ostrove Honšú, kde sa taktiež venuje i nejakej určitej profesnej činnosti, aby povedzme mohla neskoršie poriadne zabezpečiť nielen samú seba, ale zároveň i svojho neplnoletého syna, čiže v podstate by sa dalo celkom podčiarknuť najmä to, že zrejme horúčkovito pracuje zrovna na tom, aby sa momentálne tieto nenaplnené idey, stali raz skutočnosťou? Rovnako sa tiež začínajú i letné prázdniny, a tak je hádam vari namieste, že syn sa konečne odhodlal ísť navštíviť svoju stratenú mamu, kedy táto nemalá vzdialenosť, ktorá ich vlastne od seba rozdeľuje, predstavuje celkovú trajektóriu takmer 300 km, čo si toto chlapča spočiatku trúfa samo zdolať, no našťastie mu vojde do cesty snáď nikto iný, ako jeho mimoriadne vulgárny, nevyspytateľný a nepredvídateľný「strýko」, a tak sa tým pádom sen razom premieňa na holú skutočnosť, čiže tento výlet náhle dostáva obrysy reálnych kontúr, čo by sa dalo práve teraz zdôrazniť presne tak, že odteraz začína i akýsi『Cestný výlet』s dvomi ústrednými, vekovo rozdielnymi, no i napriek tomu rovnakými, atypickými postavami, ktoré počas tejto strastiplnej cesty, stretnú aj niekoľko ďalších postáv, zohrávajúcich síce vtipné, no nepovedal by som, že kľúčové momenty, pritom pri jednej zásadnej scéne, by sa toto moje tvrdenie, vôbec nemuselo zhodovať s čírou realitou, a tak je potom nanajvýš možné, že táto exkurzia, maximálne tak poznačila len dvoch zásadných protagonistov, spomínaných na začiatku, nakoľko ostatné postavy zvyčajne len zručne sekundovali tým hlavným, pričom „sváko” v podaní Takešiho "Beata" Kitana, si zväčša spoľahlivo kradol celú snímku len vo svoj prospech, až sa mi vskutku videlo, že predstaviteľ Masaa, Júsuke Sekiguči, dokonca hral iba druhé husle, pričom bez jeho priamej účasti, by sme sa tentoraz vonkoncom nezaobišli, keďže pôvodný Kitanov scenár, pravdepodobne pozliepaný niekde v「Kancelárii Kitano」, je tomu (ú)plne prispôsobený, nastavený podľa najklasickejších smerníc, aké si dokážeme sami predstaviť, alebo nás nakoniec sám autor, vodí po celý čas trochu za nos, čo na to napokon poviete...? • Jedná sa o dosť príjemné strávenie dnešného popoludnia, na čo mi mimochodom poslúžilo toto sympatické spracovanie konkrétnej látky, ktorá bola predtým i následne potom, spracovaná v podobných variáciách, oveľa precíznejšími spôsobmi, no i napriek tomu mi tento pozoruhodný, kinematografický počin, prišiel, ako rozhodne inšpiratívny, ktorý by som jednoznačne všetkým divákom vrelo odporučil. (04.05.2023)

Slušný film čo má niečo aj do seba ako "road movie" čiže film, ktorý sa odohráva na cestách a v tomto prípade ide o cestovanie zaujímavej dvojice chlapca a jeho "strýčka" či ako to ho pomenovať. Tento film vyhráva na zaujímavej dvojici dvoch hercov Takeši Kitano a Júsuke Sekiguči. Musím teda povedať, že ich výkony sú naozaj skvostom tohto filmu a uveril som im absolútne všetko čo urobili. Chlap je trocha "jednoduchší", ale o to lepšie si rozumie s chlapcom a dokáže odhadnúť jeho city a tak niekedy neviete, že či je vlastne génius, alebo iq nula. Film je dobrý hlavne čo sa týka komediálnej stránky a nebál by som sa ho hodnotiť ako rodinný film pre troška staršie publikum (čo si trocha odporuje, ale nevadí snáď si rozumieme). Kikujirō no natsu má aj vynikajúce emotívne chvíle, aby ste si nemysleli, že to je len komédia. (17.03.2016)

Tohle byla láska na první pohled. Takeshi Kitano je umělecký génius. Představte si ho jako Taika Waititiho, který není magor, má soudnost a je o třídu lepší. No a do toho umí natočit i drsnou gangsterku nebo sanurajský epický opus, kde lítají hlavy.  Tady si natočil před 30 lety milou buddy road movie se strasnym nepristupnym idiotem a bezelstnym malým klukem. Ano, toto jsme tu měli stokrát a stejně mne to v japonském podání dostalo. Je to své, dojemné, vtipné a stejně do mělo momenty, kde jsem kroutil hlavou nebo odvracel zrak. Hodně tomu pomáhá podmanivá hudba Dzoa Hisaisiho, což je dvorní skladatel právě Kitana nebo studia Ghibli a jeho hudbu znáte i když to nevíte a je mi obří záhadou, proč nemá Oscara... 10/10 Nabízí se srovnání Kitana s Woody Allenem, Wesem Andersonem a podobnými autorskými samorosty, ale ať se nikdo neurazí, on je mnohem komplexnější a ja se moc těším na jeho filmy co jsem ještě neviděl. (25.10.2023)

Rozhodně to není všední film, ale brada mi nespadla. Kitanův "strýček" je opravdu mazák a klouček měl nervy ze železa. Nechat si nadávat za špatné typy na dostizích nebo prosedět dvě noci v autobusové čekárně, to už chce nějaké sebezapření. Pod bodrou slupkou ale dříme zlaté srdce, jasně..... ale bylo to - zvlášť v některých partiích - zbytečně dlouhý. (24.01.2005)

Přestože to hodnotím "jen" 85%, líbilo se mi. Není to film, po jehož skončení by člověk seděl a koukal do prázdné obrazovky, lezl mi však na mysl ještě dlouho. Díky tomuto filmu jsem se začal konečně zajímat o autora hudby Joe Hisaishiho (stačí, že jsem skladbu Summer z Kikudžiró prosadil bratrovi mé ženy na svatební video?). Film se mi natolik líbil, že jsem o něm na svém blogu napsal separátní recenzi http://scobak.blog.sme.sk/c/180987/Kikujiro-3373827425370701239822799.html. Můžete si tam poslechnout kompletní skladbu Summer :). (11.04.2009)