Pardon, nezastihli jsme vás

Človek dúfa, že ak bude poctivo a tvrdo pracovať, tak mu bude dožičená aspoň istá úroveň finančnej nezávislosti. No medzi náročnou prácou a veľkou výplatou niekedy priamu úmeru len veľmi ťažko hľadať... Každodenný boj o prežitie, pracovná rutina - naložiť, vyložiť, ustriehnuť si čas, vypočuť si nepríjemných zákazníkov, v krátkych okamihoch precítiť dobrú energiu za zopár vďačných klientov, počúvať nezmyselné reči šéfa, ktorý vo vás nevidí človeka, ale iba akýsi objekt na zarábanie peňazí. A toto dookola 14 hodín, takmer každý deň. Kedy máte popri tom všetkom čas vychutnať si život? Ricky sa dal na dráhu kuriéra, aby pomohol rodine splatiť dlhy. Jeho manželka robí opatrovateľku ľuďom, ktorí sú na to odkázaní. Prebaľuje, kŕmi, občas si vypočuje neoprávnené výčitky od zatrpknutých klientov. Napriek tomu sa riadi pre mňa neuveriteľne silným heslom: “Správaj sa k nim, ako keby to bola tvoja mama.” Okrem toho majú na pleciach výchovu dvoch detí, na ktorú už neostáva veľa času. No robia, čo môžu. Príbeh, ktorý silne odráža fakt, že keď je vo vzťahu dostatok lásky, podpory a rešpektu, rodina dokáže zvládnuť aj tú najväčšiu životnú krízu. Pretože vďaka týmto hodnotám disponuje neuveriteľnou silou s tým všetkým bojovať. Ak máte radi tvorbu Kena Loacha, určite na film zájdite, pretože dostanete štandardne kvalitnú sociálnu drámu. Režisér sa drží svojej tradičnej šablóny, takže na jednej strane neprekvapuje, no na strane druhej sa filmu nedá nič výrazne vytknúť. Pretože je presne o tom, čo život prináša. (Be2Can, 2019) (10.11.2019)

Sociálny film, ktorý normálne že dýcha Anglickom od skvelého akcentu, cez tie baráky, cesty, ryšavé hrivy a pehavé tváre. Od prvého fakof sa človek hneď cíti ako na ostrovoch. Napriek tomu, že sa tu riešia v celku vážne veci, ono je to celkom úsmevné. Zároveň účinne funguje ako taká sociálna sonda do priemernej britskej rodiny potýkajúcej sa s problémami bežného života. (18.01.2020)

Vybral som sa na tento film celkom zámerne, lebo mám už nejakú dobu pocit, že som nešťastný - a vedel som, že sa budem dve hodiny intenzívne presviedčať, že môj vlastný život je hotová rozprávka v porovnaní s tým, čo uvidím - teda sondu do každodenného boja o existenciu v kapitalistickom raji - s dlhmi, veriteľmi, bankami, zamestnávateľmi, klientami aj vlastnými deckami... - teda čo žije veľká časť populácie aj toho dnešného, už dávno nie závideniahodného, Západu. (10.09.2020)

Ak Vás kuriér na „voľnej nohe” Ricky Turner nedajbože práve nezastihne doma, keď sa k Vám zrovna ponáhľa na bielom vane s doručením zásielky, tak Vám automaticky zanechá práve tento odkaz: „Pardon, nezastihli sme vás” , to len pre lepšiu orientáciu, o čom vlastne vypovedá najnovší Loachov film, ktorý nemá svojim scenáristickým zovretím Paula Lavertyho príliš ďaleko od čírej reality, ba naopak, toto môže byť kľudne jeden z mnohých, anglických príbehov podľa skutočnej udalosti. Neviem presne, kam sa vskutku situuje hlavná, dejová línia, t. j. kde, čiže, na ktorom »sídlisku« naše postavy akurát bývajú, pracujú, chodia do školy, i poza školu ? De-facto, je to aj tak totálne jedno, pretože ľudia majú svoje problémy úplne všade, a to so začiatkom od malých dediniek, cez väčšie obce, mestečká, až po mestá, či širokospektrálne aglomerácie. Je to univerzálny pojem, ktorý sa týka väčšiny z nás, že rodina okolo “Ricka Turnera” je iba kvapkou v mori. Obidvaja s manželkou - opatrovateľkou Abbie hrdlačia, ako takí somári, kedy sa zatiaľ zo synátora Sebastiana (Seba) stáva taký „rebel bez príčiny” , alebo i s príčinou, čo im taktiež nepridáva na zdraví, však ? A poslednou členkou domácnosti je ešte iba školáčka Liza Jane, ktorá všetko najťažšie znáša. Rodinná kríza doslova visí na vlásku, a verte mi, že sa v celej svojej kráse aj dostaví, a nebude to extra príjemné na bežný pohľad ! _ Ak bolo ústredné herecké kvarteto doteraz považované vyslovene za nehercov, tak odteraz by sa to mohlo už načisto zmeniť...?! Všetci štyria sú naprosto autentickí, civilní a strhujúci, predovšetkým a najviac DUO Hitchen/Honeywood, ale ani „súrodenci” Rhys Stone s Katie Proctor za svojimi „rodičmi” vonkoncom nezaostávajú, zručne im sekundujú, a to ani nehovoriac o Rossovi Brewsterovi, ktorý si zahral šéfa Maloneyho, tak takéhoto vedúceho by chcel mať asi každý ? (Ale s opačným významom !) Niekedy je film strihovo chaotický, no Jonathanovi Morrisovi teraz tento technický prehrešok navyše odpustím, lebo zase cinematographer Robbie Ryan sa intenzívne snažil komponovať, čo najsilnejšie zábery, neprikrášlené, ako priamo zo života, s hotovou, skrytou kamerou v dokumentárnom nádychu. Po prečítaní tohto komentára dostanete zároveň (naraz) chuť i nechuť na Kenov snímok, najprv sa navnadíte na classicove slová, no potom aj rýchlo vytriezviete, čo Vám to ten sociálny režisér dovedna naservíroval... No i napriek tomu vrelo odporúčam ! (17.03.2020)

A pritom to zacalo tak dobre - Ryky a jeho familia bojuje s dlhmi od roku 2008. Uz som sa tesil na prechadzku medzi danami, DPH, blizingom ci jak to volaju, nejaka ta hypoteka, chystal som sa na odpisovanie majetku, podielové fondy, gesciu ...... pripadne nejaku tu legalizaciu prijmov z trestnej cinnosti a hovno, hovno. Zas nejaka socialna drama, spomina sa akasi tvrda praca, moznost rozchodit /neviem, ci to je spravny vyraz, nic lepsie a vhodnejsie ma nenapadlo/ novy byznys ..... vynimocne suhlasim s Radek99, uz fakt mi chybalo na konci, len aby im umrelo posledne steniatko ..... Dobry namet len potom sa to utapa v nezazivnom balaste a nic zaujimave film neponuka, ledva 70 % (11.08.2020)