Amonit

Stupídny sentimenálny gýč, ktorý je urážkou reálnej Mary Anningovej, energickej, samostatnej a nesentimentálnej ženy. Reálna Mary si svoje miesto v histórii vydupala dlhými rokmi poctivej, usilovnej a priekopníckej práce na poli paleontológie, za ktorú ju v jej dobe uznávali nielen vedecké spolky a učené spoločnosti, ale tak ženy ako aj muži. Nebola zakríknuté chúďatko. Bola zo skromnejších pomerov, a tie dosiahnuté úspechy a to uznanie by vydali aj na tri životopisné filmy. Ale nie, vševedko Francis Lee, ďalší x-tý posilkový mačo vzrušujúci sa nad predstavou dvoch súložiacich žien, si rozhodol vytrieť si pozadie s Anningovou a jej osobnou autonómiou a jej osobným príbehom. Naservíroval omaľovánkovú gýčovú hnačku, ktorá posiela feminizmus a uznanie pre feministické osobnosti na poli vedy a spoločnosti naspäť o pätsto rokov. Všetko preto, lebo chcel nakrútiť rozvláčno-melancholické light-P-čko, ktoré obsahovo zaostáva aj za treťotriednou harlekýnkou. Rejža, antifeministický maskulínny masturbátor, ktorého desí, že by žena mohla byť schopnou vedkyňou, či samostatnou bytosťou, zdegradoval ozajstnú ženskú historickú osobnosť na ufňukanú EMO tetku, ktorá plače, kedy si konečne nájde svoju nafukovaciu Anču v krinolíne. Korunu celej absurdite nasadzuje fakt, že rejža v svojom pľuvanci na feminizmus a sexuálnej objektifikácii Mary už názvom podsúva nechutnú narážku na "amonit ako symbol ženského otvoru". Mokrosenné light P-čko nudiaceho sa staršieho režiséra, ktorý emancipovanú ženu videl asi len triédrom z rýchlika letiaceho vo výške desať kilometrov nadzvukovou rýchlosťou, a z emancipovaných žien má panický strach, ak o nich nemôže písať slash fanficy. O dnešných to nešlo, mohli by ho zažalovať, tak poďho sa vybúriť na Anningovej, ktorá je už dávno na pravde Božej a nemôže sa ani len brániť voči jeho tvrdeniam. Vskutku "hrdina", takýto "režisér". Takto príšerný film dokážu skutočne napísať len chlap, ktorý o ženách, emancipácii, vede a vedkyniach vie akurát tak exkrement. Filmy ako tento sú obrazom dnešnej doby: Povrchné bláboly, bez akýchkoľvek dôkazov a faktov zosmiešňujúce podstatne zaujímavejšie a fascinujúce historické osobnosti, dokonca i ženské, a namiesto toho dookola onanujúce nad obsesiou telesnosťou, nad tým, komu sa s ako s prepáčením zduril pinďúr či ženský otvor, či tak alebo onak napäl sval a kto sa ako spotil, pošťal a posral pri akte pod obraz človečí i opičí. Čakám, kedy nejaký belgický režisér-pseudohumanista natočí životopisný film o Patrice-ovi Lumumbovi, kde bude Lumumba beloch a blondiak, bude obťažovať malé deti a dožije sa roku 2004. Takhle se životopisné filmy nedělaj, vážení... (27.06.2022)

„Amonit” vznikol na dvojakom princípe, a to zrejme asi takto: »Totiž, najprv existovali v ozaj pradávnych časoch živočíchy, ktoré obývali šíre moria, keď po ich následnom vyhynutí, sa ich vápenatá schránka uchovala vďaka uviaznutiu v bahne, ktoré časom preniklo i do najmenších dutín škrupiny a premenilo sa po dlhých rokoch v kameň... Vznikla fosília amonita (živého tvora), z ktorej je dobre viditeľná i jeho stavba, ktorú môžete obdivovať v rezoch amonitov rôznych veľkostí od niekoľko málo až po desiatky centimetrov«. Toľko k samotnému názvu filmu, aby sme skrátka už dopredu trochu vedeli, o čom je reč, ale zároveň i dopĺňam, že nielen sa budem samými "šutrami" prehrabávať, ale aj láska asi kvitne v každom veku, keď na pohlaví extra nezáleží, alebo snáď predsa áno ? A práve takýmto skamenelinám sa taktiež venuje i samouk paleontologička, Mary Anning, ktorá v 40. rokoch, 19 storočia, na juhoanglickom pobreží Lyme Regis, vykopáva tieto amonity, ktoré potom predáva do britského múzea, alebo zazobaným zberateľom. Vedie naprosto rutinný spôsob života, do ktorého tiež zasvätila i svoju matku Molly. Všetko sa zmení až jedného dňa, keď turista-obdivovateľ, raz zaklope na dvere obchodu... Volá sa Roderick Murchison a nie je vôbec sám. Prišiel spolu s melancholickou manželkou Charlottou, ktorú tu na nejaké obdobie ponechá, aby sa po ňu neskôr, povedzme, vrátil... ? Ona si pravdepodobne prežila istú tragédiu, vďaka čomu stratila chuť do života ! Mária má dvojitú, domácu úlohu: „Hobby a starostlivosť o ňu” . Po istom časovom úseku, sa Charlotte konečne postaví na nohy a vzchopí sa, čo je začiatkom intenzívne vzrušujúceho a vášnivého, citového vzťahu medzi dvomi ženami... / Kate Winslet síce už dlhší čas považujem za akosi herecky nevyrovnanú, ale i napriek tomu svojej, reálne jestvujúcej postave Márii Anningovej, s absolútnym a majstrovským prehľadom, dokázala vtisnúť neuveriteľný punc silného a odvážneho h. výkonu rovnako, ako mladá a nádejná Saoirse Ronan. Obidve herečky stáli pred vskutku naozaj veľmi ťažkou výzvou, ktorú ale chytili za všetky pačesy, a s obsahom dosť šteklivých scén, ktoré sa automaticky vryjú do pamäte. V opačnom prípade, by som to asi sotva predýchal, to by som nikdy nezvládol. Svojím zovretím sa to podobá na francúzsky snímok " Portrét dievčaťa v plameňoch" , no ten ma tak zvlášť neinteresoval, ako Leeho počin, ktorý si asi svoj vlastný scenár upravil podľa svojho gusta, ale budiž. Vynikajúca, ručná kamera Stéphanea Fontainea robí samotný počin až doslova fyzicky (ne)prístupným, ako by ste sa priamo s postavami preniesli v čase, a tak výprava a zvuk, majú svoje právolplatné miesta vedľa „Muža s kinoaparátom” . Na záver, keď asi najviac so mnou lomcovala emocionálna hudba tandemu Bertelmann / O'Halloran, ktorá za doprovodu dvoch bravúrnych, hereckých výkonoch, vytvára naprosto ucelený obraz z danej doby, v priam ideálnom (filmovom) prevedení, kedy sa mi predstavuje jeden z úžasných príbehov, na aký sa nezabúda. (16.12.2020)

Brodila se blátem nebo pečlivě hledala okolo útesů na chladném jihozápadním pobřeží Anglie, než fosilie odplavilo moře. Mary Anning pocházela z velmi chudých poměrů, přesto se proslavila v geologických kruzích. Sběratelka fosílií a paleontoložka, které se uznání za její vědecký přínos a objevy dostalo až výrazně později. A které do života vstoupí křehká manželka bohatého geonadšence. Režisér Francis Lee už podruhé (minule dva muži) podle vlastního scénáře předkládá variaci na hledání lásky mezi stejným pohlavím. Výsledek platí za poměrně poutavou nezávislou vlaštovku, která potěší umělečtěji zaměřené publikum. Má velmi dobré herecké výkony, komorní pojetí a vypráví zcela obyčejně. Jenže právě v jisté umírněnosti je ta největší slabina. Postupné sbližování obou hrdinek totiž probíhá právě tak, jak bychom čekali. Pomalé a tiché. Kate Winslet v další introvertní depresivní roli vysypává svůj bohatý herecký rejstřík, Saoirse Ronan už dávno vyrostla z malé holčičky v Pokání, zvládla přechod k dospělým rolím a zdánlivě nenápadnými gesty těší diváky. Mě ale dámy potěšily tak napůl. Tři až čtyři hvězdy. (14.12.2020)

Zbytečný film, který svému žánru nepřinesl absolutně nic nového. Oscarová snaha je zde více než patrná jak ze strany režiséra, tak Kate Winslet, která byla ale skvělá, o to žádná. Saoirse mě nicméně rozčilovala snad v každé scéně. Jediné, co na tomto filmu dokážu ocenit je to, co už jsem milovala v Portrait de la jeune fille en feu, takže do týdne zapomenu, že jsem Ammonite viděla. Taky se nedokážu zbavit pocitu, že stejně jako u La Vie d'Adèle tady jde hodně cítit, že film režíroval chlap, a ne gay žena :) 3,5* (07.12.2020)