AnthropOcean

Ako Henri Ducard povedal Bruceovi Wayneovi vo filme Batman začína "If You Devote Yourself To An Ideal, They Can't Stop You, Then You Become Something Else Entirely: A Legend." Film ktorý nevznikol a napriek tomu sa z neho stala legenda a mýtus opradený tými najbizarnejšími príbehmi. Pričom keby sa vôbec dostal do produkcie je veľmi otázne, či by nestroskotal na financiách niekde uprostred natáčania, prípadne či by nedopadol podobne ako Lynchova Duna, teda na hony vzdialená autorovej zamýšľanej vízii. Takto existuje iba v ríši fantázie a snov a práve to ho robí jedinečným a nedotknuteľným. Na druhú stranu na troskách projektu vzniklo univerzum, ktoré by hravo dokázalo zatieniť aj to "z praďalekej galaxie...". Najzásadnejšie grafické novely nie len Eúropskeho komiksu ako Incal či Metabaróni sú súčasťou tzv. Jodoverza a kreslený formát im maximálne sedí a predstava, že niečo v obdobnom duchu by sa podarilo v tej dobe Jodovi cinematicky zhmotniť je maximálne nereálna.

Film s megalomanským rozpočtom, ktorý miestami vyzerá horšie ako béčkové sci-fi, najmä v oblasti vizuálnych efektov. Je ťažké definovať jednu konkrétnu vec, ktorá z filmu spravila "mess" ktorým je, lebo to bola myriáda okolností, ktoré tu zohrali svoju rolu. Či už nepripravenosť Davida Lyncha na projekt takých ozrutných rozmerov, režiséra, ktorý slovo epický nemá vo svojom slovníku dodnes, stačí sa pozrieť na jeho filmografiu. Alebo snaha De Laurentiisa a študiových exekutívcov šetriť kde sa dá, editovať čo sa dá a dúfať, že vám z toho nejakým spôsobom vypadne nové Star Wars. Pre tých čo radi nahliadnu za oponu vrelo odporúčam vyčerpávajúcu a pedantne spísanú históriu filmu na viac ako 500 stranách s názvom: A Masterpiece in Disarray: David Lynch's Dune. an Oral History.

Já ti nevím Karle... tým, že sa jedná o kontinuálne pokračovanie prvého dielu ako by film de facto začínal v druhom akte, čo nie je problém, lebo dej je pútavý, avšak iba do bodu, kým už taký pútavý nie je. Zhruba v polovici sa to začne hrozivo vliecť a z tejto letargie som bol vytrhnutý až v záverečných 30 minútach. To že sa jedná o audiovizuálne orgie je nespochybniteľné, však tomu velí jeden z najvizuálnejších režisérov 21. storočia. Ale osobne ma viac bavila jednotka, to objavovanie nového sveta, aktérov, kostýmov, vizuálov a jedného z najlepších soundtrackov všetkých čias. Dvojka samozrejme tento svet rozširuje, ale nie až do takej veľkej miery. Dokonca aj soundtrack neponúka až toľko nových hudobných tém, lebo sa de facto nachádzame primárne vo svete, ktorý nám už bol predstavený v predošlom filme, ale jeho častokrát dunivá temnota v kombinácii s elektronikou je samozrejme opäť raz famózna. Čiže cez nespochybniteľné kvality a veľkoleposť pokračovania akosi pociťujem, že sa film a Herbertov svet v dvojke pre mňa paradoxne scvrkol. Ale opätovné vzhliadnutie môže tento môj pocit samozrejme zmeniť.