Gorehound

Tak aj druhý film režiséra Avalloneho je skvelý, svojský počin, opäť postavený najmä na atmosfére. Tentokrát prepotené Mexiko, staré mayské legendy, pomalá, plíživá atmosféra, striedme, ale miestami naozaj podarené gore. Výborne nočné zábery, ponorené do modrej farby, more, trocha tej zvodnej spotenej erotiky a tentokrát podarenejší záver. Svojský film, ktorý si naozaj cením a myslím, že v dobrej blu ray kvalite dokázal svoju výnimočnosť.

Až prekvapivo výborný film, idúci si vlastnou atmosférickou cestou. Krásne prostredie Ríma a vykopávok, zaťažkaná naznačovaná atmosféra, v tretej štvrtine aj podarené gore, bohužiaľ koniec je uponáhľaný, zato monštrum, rozumne ukazované z diaľky vcelku podarené, aj keď na Stivalletiho masky napríklad z Démonov sa určite nechytá.

Tak toto mi pohladilo giallo srdiečko. Krásna hudba, ženy, presvedčivé herecké výkony a dokonca som mal pocit, že Jean Sorel podal jeden zo svojich najlepších hereckých výkonov, ku koncu bol naozaj intenzívny. Niekde v troch štvrtinách je napätie dokonca krásne vyeskalované, twisty zaskočia a ten posledný je naozaj prekvapivý. Naviac sa to celé odohráva vo vile pri mori a má to tu krásnu 70s giallo estetiku, aj keď sa jedná skôr o takzvané giallo Lenziovského typu, kde ide o peniaze, podvody, vzťahy ap. Každopádne sadlo mi to náramne.

Obstojné, solídne giallo, ktorému ešte chýba štipka čohosi, čo by ho dostalo cez železne pevnú solídnosť. Čosi viac zapamätateľné, viac sleazy, štýlovosti, lepšie kills... Na druhej strane záhada identity vraha častokrát strhne, pátranie je vťahujúce, film nenudí a lokácie Ríma a Padovy sú krásne. A hudba alá Goblin poteší srdce každého milovníka gialla.

Film pre skalných a pokročilých, s možno až príliš dlhými softcore scénami, hypnotickou hudbou a pomalou atmosférou, s najvoľnejším z dejov. V podstate je to melancholická a tak trochu zvrhlá love story v krásnom malom prímorskom mestečku, v pekných domoch, ozdobených kvetmi, kde sa väčšinou sexuje v nejakom peknom prostredí za dvojicou(more, hory...). Je tu jedno exploitačné znásilnenie, ale nijak prehnane grafické alebo poburujúce, šokujúce. Dôjde aj na dlhé barové striptizove scény, jeden z Jessových trademarkov. Herečky sú väčšinou pohľadné, čo dojem vylepšuje.  Musí sa to v hlave ulezat a rozložiť, jedná sa opäť o režisérovu "pocitovku", ktorú nie každý náležite docení.

Tak tento film je naozaj hidden gem. Ako by ste zmiešali Argentovu Suspiriu a Inferno, pridali štipku gialla v podobe čiernych rukavíc, obalili to príbehom od Lovecrafta a zasadili to do čarokrásnej a mysterióznej Budapešti. K tomu krásna symfonická hudba, Argentovské farby a samozrejme fenomenálne Stivalletiho efekty. Pre fanúšikov talianskeho hororu alebo spomínaných ingrediencií povinnosť.

Úchvatne dielo, ktoré si ma privlastnilo hneď v prvej tretine. Podmanivou hudbou, krásnym prímorským prostredím, strhujúcim hereckým výkonom Florindy Bolkan a vedľajšou úlohou Nicoletti Elmi, mihne sa tu aj moja obľúbená giallo veteránka Evelyn Stewart. Z gialla to ma hlavne mysterióznu atmosféru, v srdci filmu je záhada, krásne prepletená štýlovým vizuálom(tá kamera! kompozícia scén!), sureálnom, dreamlike rozprávaním a nakoniec krásne rozlúsknutá a prepojená, hoci sa film divákovi nepodlizuje a nedáva mu to na striebornom podnose. Práve aj tá nelinearita, odhaľovanie záhady "vypadnutých dní" a vlastne aj celého života, film, poskladaný ako logické puzzle, berie dych. Nádhera.

Celé je to o atmosfére, ktorá sa mimoriadne vydarila. Atmosfére hlbokých lesov vysoko v horách, starých kamenných domoch, zjaveniach na fotografiách, chorálového nápevu, zmienkach o čarodejníckom spolku... Záver ešte obsahuje jeden vcelku prekvapivý zvrat, ale v rámci deja nie až tak šokujúci. A naozajstný záver je vynikajúci. Tak ako celý film. Slow burn, hypnotický, pomalý, mysteriózny. Skvelá hudba, krásne herečky, podmanivý a vťahujúci dej.

Ach, Horror Safari... Kto by to nechcel vidieť. Bohužiaľ, je to trošku také prispaté jungle dobrodružstvo. Troška gore na začiatku, trošička ku koncu, medzitým sa Laura Gemser vyzlečie, je tam jedna scéna s honkongskymi tanečnicami a ich titties... To je zhruba všetko k exploitation prvkom. Objaví sa tu aj krásna Glynis Barber alias neskôr u nás kultová Makepeacová. Škoda, že úmrtia sú medzitým offscreen, stačilo to narvať cheesy scénami a aspoň trochu viac gore a nahotou a boli by sme spokojní. Takto je to také... Could be better, could be worse. Nejakú cenu pre fanúšikov eurokultov to má, ale čakal som viac.

Myslím, že v rámci "killer dolls" movie maximum. Aj Chucky by sa obzrel. Bábiky sú úžasne rozpohybované, perfektná je atmosféra starého domu s búrkou, izby prepchaté starožitnosťami... Výborne sú aj krvavé scény, nezabudnuteľný "macík"(aj keď je to len predstava), geniálny je nápad s veľkou bábikou a vypadnutými očami. Bandovci mali aj lepšiu hudbu, ale táto klávesová je zasa VHS nostalgia. Ako celý film.