GTS_PUNK

Nízka pôrodnosť, starnúca populácia, ale aj takzvaní hikikomori. To všetko sú niektoré z problémov Japonska dvadsiateho prvého storočia. Téme hikikomori, teda ľudí, ktorí sa prakticky úplne odstrihli od spoločnosti a často ani roky nevychádzajú z domu, sa venuje aj tento dokumentárny film televízie NHK. Všíma si viacero prípadov hikikomori, hľadá príčiny, prečo sa ľudia uchyľujú pred spoločnosťou a životom ako takým do zatvorených izieb, ale takisto sa zameriava na to, ako možno situáciu riešiť a poskytnúť ľuďom pomoc. Samozrejme, ide o oveľa komplexnejší problém, ktorý sa navyše líši prípad od prípadu, než ako dokáže necelú hodinu trvajúci dokument zachytiť, ale z hľadiska témy a spracovania ide o divácky zaujímavý počin. Ten navyše poukazuje na to, ako napovedá už jeho názov, že fenomén hikikomori je zároveň spojený s úmrtiami, ktoré si neraz dlhé mesiace nikto nevšimne. Dying Out of Sight: Hikikomori in an Aging Japan je pohľadom na jeden z čoraz vypuklejších problémov japonskej spoločnosti. Svojím námetom sleduje dokument zaujímavú tému, ktorú typicky priemerným, ale adekvátnym NHK štýlom predstavuje divákovi v praxi.

Ľahko poňatý investigatívny dokumentárny film japonskej televízie NHK o zločinnosti mládeže. Necelú hodinu trvajúca snímka stavia na tragickom konci jedného zločinu, od ktorého rozvíja bližší pohľad na konanie viacerých delikventov. Autori sa prostredníctvom rozhovorov s nimi, ich rodinami, ale tiež skrz pohľad na štatistiky snažia nájsť príčinu, pre ktorú sa mladí ľudia v Japonsku najmä kvôli rôznym pofidérnym brigádam ocitajú viac či menej dobrovoľne vo svete zločinu. Youth Falling Into a Life of Crime svojím spracovaním skôr iba poukazuje na existenciu tohto problému. Väčšiu sociologicko-ekonomickú sondu než len niekoľko stoviek dotazníkov z nápravnovýchovných zariadení by však divák v tomto dokumente hľadal márne. Vzhľadom na prístup k spracovaniu témy aj rozsah je ale vo výsledku dielo, poukazujúce na jednu z odvrátených strán Japonska, adekvátne.

Mix romantiky a ecchi nikdy nie je na škodu. A v hojnom množstve sa vyskytuje aj v tomto anime štúdia Madhouse z roku 2013, ktoré vychádza z "dating sim" videohry, čo vidieť predovšetkým z druhej polovici seriálu. Kazuya Maeda dostane od svojho otca fotoaparát, ktorý prinesie do školy. Netrvá dlho a dostane sa vďaka nemu do jedného z fotografických krúžkov, ktoré sa škole pôsobia. Rovnako netrvá dlho, kým Kazuya začne fotografovať svoje spolužiačky v rôznych, často lascívnych pózach. Niežeby sa teda bránili, niektoré sú dokonca rady a Kazuyovi ochotne pózujú. Ako sa však zdá, Kazuya má srdce len pre jednu - Haruku Niimi, s ktorou sa aj dá nakoniec dohromady, lenže... Lenže v tej chvíli prichádza zlom. Ako-taký príbeh, ktorý doposiaľ anime rozvíjalo, náhle končí, pričom prakticky celá druhá polovica seriálu sa v jednotlivých epizódach zameriava na ostatné dievčenské protagonistky, respektíve to, ako im vlastne všetkým Kazuya vyznáva lásku. Práve tu najväčšmi cítiť, že anime vychádza zo simulátoru randenia, keďže tvorcovia chcú takýmto spôsobom ponúknuť divákom fan service s každou ich možnou obľúbenkyňou. Hoci je príbehová stopka rázna a možno nečakaná, takýto bližší pohľad na jednotlivé rozkošné dievčenské postavy a ich charaktery (a často sú to teda veľmi, ehm, vyvinuté charaktery) poteší. Photo Kano nie je anime, od ktorého možno očakávať špičkový príbeh. Zároveň sa ale na nič nehrá a netvári sa ako niečo, čím v skutočnosti nie je. V príjemnej vizuálnej podobe divákovi ponúka najmä pohľad na študentky v (nielen) stredoškolských uniformách, spomedzi ktorých si istotne každý nájde svoju favoritku.