GTS_PUNK

Miniséria japonskej televízie NHK privádza diváka do dvoch miest - Takayamy a Yokohamy, ktoré predstavuje z taxíka a očami taxikárov. Obidve epizódy sa zameriavajú ako na najzaujímavejšie miesta, ktoré domáci aj návštevníci vyhľadávajú, tak aj na premeny miest, ktoré sa naprieč rokmi udiali. Taxikári, niektorí voziaci zákazníkov v týchto mestách už desiatky rokov, zároveň približujú svoje pohľady na prácu aj život. Planet Taxi je dielom s dobrým nápadom. Vo svojej podstate predstavuje pozoruhodný cestopisný počin so zaujímavými sprievodcami a kvalitne natočenými zábermi z lokalít, ktorým sa v tej ktorej epizóde venuje. Ukazujúc, že taxikárske povolanie nemusí byť iba o okrádaní turistov ako je tomu v niektorých krajinách (ehm, Slovensko, ehm), jediným mínusom minisérie je nízky počet epizód.

Piano Girl, dielo z produkcie japonskej televízie NHK, je rekonštrukciou, založenou na rozprávaní a spomienkach Momoko Yonahy, ktorá žila na ostrove Okinawa počas druhej svetovej vojny. Počas stredoškolského štúdia si zamilovala hru na klavíri, ale takisto musela slúžiť ako zdravotná sestra počas Bitky o Okinawu. Dokument, pozostávajúci z kombinácie hraných a dobových materiálov, vďaka rozprávaniu Momoko Yonahy a jej niekdajších spolužiačok, ktorých výpovede vznikli medzi rokmi 2005 až 2008, prináša divákovi možnosť nahliadnuť dovnútra japonskej spoločnosti v časoch druhej svetovej vojny. Tento zaujímavý pohľad priamo z prvej ruky odhaľuje, že nálady a presvedčenia medzi bežnými ľuďmi neboli ani zďaleka také jednoliate, ako by si človek mohol myslieť. Piano Girl je rozprávaním, ktoré si všíma jeden malý životný príbeh uprostred veľkých dejinných udalostí. Forma dokumentárneho filmu je adekvátna a rôzne spôsoby práce s materiálom (hrané, dokumentárne a interview časti) vytvárajú dobrú mozaiku.

Ambasádor japonského cisárstva v Nemecku pred a počas druhej svetovej vojny Hiroshi Oshima bol jednou z najvýraznejších postáv, ktoré spojili Berlín a Tokio v rámci Osi. Dokumentárny film televízie NHK aj vďaka audionahrávkam rozhovorov s Oshimom, ktoré vznikli tri desaťročia po skončení druhej svetovej vojny, prináša pohľad na jeho osobnosť a fascináciu nemeckou kultúrou a nacistickým režimom. Z obsahového hľadiska je dielo zaujímavé tematickým zameraním aj výberom materiálov, ktoré sú v ňom prezentované. Necelú hodinu trvajúci film si udržuje väčšinu času stabilné tempo, aj keď je citeľné, že prvá polovica je kvalitatívne lepšia než polovica druhá. Na relatívne malej ploche však dokument dokáže podať najdôležitejšie informácie o Hiroshim Oshimovi aj dianí, ktorého bol súčasťou. A Man Who Aligned Japan with the Nazis sa síce zameriava predovšetkým na jednu persónu, ale dokumentárnu snímku je potrebné vnímať v širších súvislostiach, ktoré ako informačne nasýtený celok dopĺňajú aj viacerí historici. V konečnom dôsledku môže dielo pôsobiť na diváka na priemerné, ale v dobrom slova zmysle, keďže mu prakticky niet čo vytknúť.