Koniec a začiatok

Zrkadlo vtedajšej česko-slovenskej spoločnosti, ktoré nesie jasný, a dá sa povedať, že aj silný odkaz. Príbeh je síce zasadený do cudzej, bližšie nemenovanej krajiny (zahraničné, hlavne teda západoeurópske a americké automobily, viacprúdové diaľnice, palmy atď), ale snáď každému divákovi musí byť jasné, akému štátu a sčasti i štátnemu zriadeniu nastavujú tvorcovia reflexiu. Mnoho hviezdnych hercov obstaráva (na televízny film) vysoký punc i kvalitu. Má však aj svoje negatíva, tým hlavným je slabšia vieryhodnosť postáv, dialógov a tiež ich emotívnosť pri súdnom pojednávaní, kde by sa viac hodila (jednoduchá) formálnosť. Tiež sa mi zdala pointa príbehu - na spamäť naučený inkriminovaný článok prednesený ako posledné slovo na súde - príliš jednoduchá. (12.12.2016)

,,Porušil som zákon... urobil som to vedome, ale vinný sa necitím."                                                                                          ,,Jedna nespravodlivosť sa končí, druhá začína. Kedy to prestane...?!"                                                                                  Aaau, tak to bol nárez!! Tento film stojí tak trochu v tieni rovnako výborného Obžalovaného (1964), ale Koniec a začiatok ma svojim ostrým útokom na totalitný systém dostal ešte o niečo viac. Čo súvisí aj s rokom vzniku, keď krátka doba umožnila otvorený pohľad na niektoré "tabu" témy v politickej a spoločenskej sfére a na tejto snímke je to silno vidieť. Výrazné kritické zmienky o cenzúre ideologicky nevhodných článkov, zakázanej spolupráce so západnými médiami (francúzskym časopisom), žiadania sa demokracie a spravodlivosti, pre vtedajších politikov asi hnusne pravdivá myšlienka o tom, že vlasť a štátne zriadenie nemusia mať pre občana v totalite nič spoločného. Taktiež absurdná scéna, kde pri poslednom prehovore číta obžalovaný redaktor Marcus prednáša naspamäť svoj dlhý skritizovaný článok z novín, pretože inak by sa k ľudu jeho celý obsah nedostal. Nestačil som sa diviť a niekoľkokrát som počas sledovania doslova vybuchol smiechom (a myslím, že to mohla byť skvelá absurdná dráma, keby to nebolo inšpirované skutočnými udalosťami), ale súčasne ma väčšina týchto momentov zabolela, napríklad rozhovor sudcu so svojim synom v puberte, ktorému sú zo srdca všetky formality smiešne. Koniec opäť absurdný a mrazivý zároveň... Vynikajúci scenár autora-spisovateľa R. Kaliského zameraného na prípady zo súdneho prostredia, začiatok výbornej spolupráce režiséra Ciela s hercom Danielom Michaelim (v časoch normalizácie preklopenej aspoň do pútavých TV-sérií s "neškodnými" historickými témami – Parížski mohykáni, Louis Pasteur)... Nebudem sa viac rozpisovať, všetkým milovníkom ČS filmu 60. rokov bez výhrad rovno ODPORÚČAM!! 90% (01.11.2018)

I když se pravda dostane ke slovu, nemusí to ještě znamenat vítězství spravedlnosti. 26. června 1968 zrušilo Národní shromáždění cenzuru v československých sdělovacích prostředcích. O dva měsíce později jsme tu měli sovětské a další spřátelené tanky. Díky alespoň tomuto krátkému období, počítajíc v to i nějaký ten čas předtím a potom, mohly u nás vznikat takového filmové skvosty. Dobře, že nebyly zničeny a mohly pak po vytažení z trezoru opět promlouvat .Bohužel však toto emotivní soudní drama, ač obsazené výbornými slovenskými herci, zůstává zapomenuto a dosud našlo jen velmi málo diváků. (11.12.2014)

"Porušil som zákon, ale vinný sa necítim..." Zaujalo ma kvalitné obsadenie a pomerne krátka stopáž. Malý tv film, hovorím si, to sfúknem pif-paf...Ibaže príbeh novinára, ktorý je obvinený z osočovania vlasti, hanobenia ústavy a porušenia tlačového zákona ma odrovnal niekoľkými nepochopiteľnými ťahmi. Podobne ako užívateľ PatoP nechápem ako tento film prešiel (alebo neprešiel) vtedajšou cenzúrou. Už len spojitosť s francúzkymi médiami, reči o demokracii, kritike súdnictva a smiech! v súdnej sieni medzi prísediacimi...,nechápavo som krútil hlavou. Nevieme o tomto filme takmer vôbec nič, ale je viac ako pravdepodobné, že ležal v trezore. Vôbec by som sa nečudoval. Veľmi solídna súdna dráma, výborné obsadenie i výkony, nemalá kritika a mnoho otázok do radov vtedajšej socialistickej vlády. Neznámy film, ktorý si zaslúži pozornosť a možno i trochu uznania, že podobne ako Kachyňov film Ucho, si niekto dovolil dvihnúť prst a poukázať na vtedajšie problémy. "Jedného pustia, druhého obvinia. Kedy toto skončí..." Odvysielané 14.10.2014 na STV2. 80%. (19.10.2014)

Podobně jako o něco dříve (1964) zfilmovaná novela Lenky Haškové Obžalovaný, i bratislavská televizní adaptace původní hry dramatika a publicisty Romana Kaliského silně rezonovala s dobovou společenskou (i politickou) atmosférou, která významně prolamovala ledy dosud zakázaných oblastí. Předmětem tohoto soudního procesu je kritický článek, zveřejněný na protest proti cenzurnímu zásahu ve francouzském tisku, v němž se progresivní žurnalista pokoušel upozornit na nespravedlivou likvidaci váženého profesora během padesátých let. Ožehavé téma, jež vyvolá řadu vzrušených reakcí, zároveň dokazuje, jak významnou roli v tzv. obrodném procesu hrál tisk a novináři, kteří prostřednictvím svých reportáží výrazně ovlivňovali veřejné mínění. Režisér Igor Ciel navíc celý případ, který se odehrává většinu času pouze v soudní síni, natočil v rychlém, dynamickém sledu, v němž se soustředil především na detailní záběry tváří jednotlivých aktérů v podání předních slovenských herců v čele s vynikajícím Ladislavem Chudíkem (předseda soudu), Jozefem Budským (obhájce), Karolem Machatou (prokurátor), Jozefem Kronerem (profesor Bloch) a Danielem Michaellim (obžalovaný redaktor Markus). (21.03.2021)