Chodník přes Dunaj

Už je tu znát postupné uvolňování režimu na konci 80. let. Nedovedu si představit takto pojatý film o deset let dříve. Tedy bez toho, aniž by jeden nebyl komunista. Takhle to mělo velmi reálný rozměr, dobrý lidský příběh. I herecké obsazení bylo velmi dobré, byť se nejednalo o film s největším rozpočtem. (17.11.2021)

Tento príbeh som objavila s popisom, že aj v roku 1989 boli u nás natočené kvalitné filmy. Dialóg dvoch hercov v hlavných úlohách - Romana Luknára a Adyho Hajdu odohrávajúci sa vo vojnou rozdelenom Protektoráte a Slovenskej republike. Dvaja takmer nepoznajúci sa mladíci, ktorých osud na úteku aj tak spletie dohromady. Pieseň, čo znie na začiatku a na konci filmu, sa človeku zarezáva hlboko do duše. (02.01.2020)

Chtěl jsem se podívat - po delší době - na nějaký epický český film (aj slovenský) z doby ne zrovna poslední. Začátek pěkný, písnička nádherná: "Ten tretí chodníček nemá kraja, ten mňa rovno ťahá do Dunaja." Ano, ten/ta třetí je vždycky smrt. Hudební koláž Jirky Bulise, "medzi dvoma brehmi voda beží, a na mojom srdcu ťarcha leží", taky pěkná; jen kdyby věděl, že se na dálnici nejezdí v protisměru. A protože se žádný herec - kromě Romana Luknára - moc nevyznamenal, a dějem bylo "vypravování" (tak jak známe od Vladimír Körnera - možná spíchnuté až moc horkým perem), není v podstatě o čem psát. (23.04.2017)

Je mi trocha ľúto, že každý jeden slovenský film musím začínať slovami, čakal som väčší prúser. Chodník cez Dunaj je vlastne veľmi dobre natočený film. Scenár je nadpriemerný, hlavne aj vďaka ústrednej dvojici Hajdu, Luknár. Chémia medzi nimi funguje a obidvaja sú zasadený do bezútešného prostredia druhej svetovej vojny. Jedna vec čo sa Lutherovi musí nechať, že podobne ako v jeho staršom filme Anjel Milosrdenstva je atmosféra vykreslená výborne. Ide z nej chlad, bezútešnosť a určitá odťažitosť. Problém Chodníka ale spočíva v tom, že zatiaľ čo prvá polovica má výborne našlapané tempo a výborne rozohráva všetky charaktery potrebné pre rozvitie fabuly, tak druhá začína byť rozvláčna, snaží sa viacej šokovať, ale náznak fatalizmu je tam bohužiaľ prítomný veľmi skoro a je podaný veľmi prvoplánovo aby to dokázalo vzbudiť či už napätie, alebo vytvoriť presah u hlavnej postavy. To sa nedeje. Od druhej polovice je to len séria udalostí, ktoré sa snažia spraviť tému ťaživejšou ale to ľudské, to bezprostredné zo začiatku sa bohužiaľ vytratí. Priemer, na ktorý sa bude zabúdať podstatne ťažšie ako na ostatné filmy. (10.05.2013)

Jeden malý poštový žartík a veľké následky. Príbeh nie je o nejakej veľkej skupine ľudí, ale o dopade vojny na pár ľudí a tých, čo sa im priplietli do cesty. Zaujímavý pohodový začiatok, pri ktorom sa dá ľahko tušiť, kedy sa to celé zvrtne. A zvrtne sa to ešte viackrát, najväčší slovenský zvodca Luknár sa nezaprie už v začiatkoch kariéry. Film je trochu aj prehľadom historických vlakov, autobusov, a dokonca aj stará slovenská trauma z Uhorska a Maďarov sa objaví, bič nezostane za pásom maďarských drábov. Film nie je Schindlerov zoznam ani Pianista, ale som rád, že je v červenej farbe a preto rád zaokrúhlim lepšie tri hviezdy nahor. –––– Hitlerovi dáme po tlamě a vrátíme se domů. Holky, chlast, pijatika. K Jarunce, tá se ti přeci líbila. (19.09.2016)