Tanec mezi střepinami

,,Môj pohyb je často potácaním. Môj pohyb je kľučkovaním a prepletaním sa medzi cudzími telami... Občas stojím, občas letím, občas padám." Malý náznak príbehu i filozofických myšlienok zostáva vo filme naozaj iba náznakom. Snímka stojí predovšetkým na zaujímavom filmovom experimente vyjadriť epizódky z ľudského života prostredníctvom hudby a tancom (nielen) v ľudovom štýle. Veľmi dôstojné nadviazanie Mareka Ťapáka na filmovú tradíciu svojho otca, nielen v podobe folklóru, ale i jeho nastupujúcich modrných variácií. Ohromujúce dielo z krásnej slovenskej prírody, ktoré obdarujú plným počtom hviezd viacmenej len skalní fanúšikovia folklóru, ale napriek tomu aj ako štvorhviezdičkový hodnotiteľ musím uznať, že 66% je hlboko podhodnotený výsledok. Štýlový nekovnenčný kúsok, ktorý myslím v budúcnosti pokojne môže byť označený za klenot slovenského filmu 10. rokov 21. storočia. (85%) (Filmová výzva 2018 - troufalka) (15.08.2018)

Marek Ťapák nadviazal na úspešné hudobno-tanečné projekty svojho otca zo 60-tych rokov, obohatil svoj projekt novým moderným šatom, dokázal sa vysporiadať s lyrickým textom, tanečnými kreáciami, dokonca aj s určitým pátosom pri zobrazovaní prírody. Vzniklo svieže dielko s podmanivou hudbou roznych regiónov Slovenska a hlavne tanečnými scénami s poctivou choreografiou. (11.05.2014)

Egocentrický epos na tému „mám sa rád“ môže pristať tak Dolanovi, no rozhodne nie odžitému Ťapákovi. Mnohé by uľahčil keby upustil od obsadenia seba samého do hlavnej úlohy, hoci je nám všetkým jasné, že touto postavou bol on sám. To, že je ťažkopádny, nezachráni ani každodenné športovanie, svalnaté ramená , či výpredajové botasky, ktoré mali byť uzáverovým kameňom kašičky z moderna a dejín. Neboli. Kvázi lyrické monológy / dialógy sú lacné (a nie, neobháji to ani Hevierov podpis), o existencii samotného scenára som v istých chvíľach pochybovala a dramatický oblúk sa ladne vyhol celému filmu. Okrem toho, že Ťapák vykradol snáď všetky tanečné filmy, na ktoré mi kedy padol zrak, nezabudol dokonca ani na Gladiátora, či The Wall. Kamera, svietenie a strih by sa poľahky vyškriabali ďaleko nad priemer, keby neboli v tanečnom filme. Riešiť vystúpenia cez detaily a strihy zabilo akúkoľvek dynamiku, ktorá v nich bola. Navyše, choreografiám zväčša chýbali emócie, zvlášť muži pôsobili častokrát komicky (ani nespomínajúc action – man Ťapáka v generálskom a jeho zelené víly). Škoda - ďalší slovenský projekt, ktorý mohol mať na viac. (26.12.2012)

Ťapák ukázal prekvapivo veľa talentu. A to nielen toho tanečeného. Predovšetkým skvelo pracuje s atmosférou a tanečné scény majú neskutočnú energiu a akčnosť. Spočiatku mi trochu vadilo, že sa film viac sústredí na pocit z tanca, než na tanec samotný, ale postupné odhaľovanie choreografie (pridávanie záberov z diaľky) pomohlo vygradovať môj rešpekt voči hlavnému predstaviteľovi (scéna zo štúdia je určite jeho vrcholom). Pri pár veľkolepejších scénach (vojaci) trochu dochádzal účinkujúcim dych, ale režisér to uhral pár zábermi, kedy dodal nový pohľad na vec (aj keď sa zrejme inšpiroval scénami z GLADIÁTORA). Veľmi sa mi páčilo funkčné prepojenie historického a súčasného prostredia. Vzhľadom na lyrickosť a nedejovosť, to určite nebude film pre každého, ale určite môžem povedať, že po technickej stránke je tento malý film natočený lepšie než JÁNOŠÍK a BATHORY dohromady... Teším sa na soundtrack... (14.06.2012)

Nepovažuji zrovna za ohleduplné vůči divákovi, když se zcela rezignuje na jakoukoli dějovou linii. Na to zkrátka nevzniká nárok nikdy, a to ani v případě, že vzniklé vzduchoprázdno se vyplní docela hezkými tanečky, dobrou hudbou, silnými pohledy hlavního protagonisty a několika dalšími celkem zdařilými záběry. Je to trochu málo: vždyť film disponuje obrovským sdělovacím potenciálem a nadto stojí příliš velkou hromadu peněz, než aby se v něm někdo jen exhiboval a dohromady nic nesdělil. Občasná zpomalení a kontemplace ve filmu byly vyplněny sice krásně předneseným, ale veskrze prázdným žvaněním, takže tady se to taky nezachránilo, a celé to na mě dělá dojem, že myšlenka tam nebyla, protože jaksi vůbec žádná myšlenka nebyla okolo, když tento film vznikal. Byl jen silný dojem, že myšlenka by měla být, a silná. Jinak mi přišlo celkem milé, že někdo v dnešní době má koule čerpat z nějaké takové lidové tvořivosti, nebo lépe řečeno z lidového umění, a přitom výsledek působí vcelku přijatelně. Pak mi ale bylo řečeno, že Ťapák právě na toto potáhl prachy z jakéhosi eurofondu, no a celý obdiv byl rázem pryč. Pro mě osobně je vrcholem filmu scéna v baru, při které mi i drobátko běhal mráz po zádech (ta je asi v půlce filmu), a když se na to dívám zpětně, mohl jsem hned po ní z kina odejít, o nic dalšího bych nepřišel, a možná celkový dojem by byl ještě o něco vyšší. (24.06.2012)