Božská Florence

Najdôležitejšie v živote, je mať veľa skúseností, ako z pozície bežného smrteľníka, tak aj z pohľadu filmárov, keď je viacero takýchto ľudí v TÍME, tým pádom zákonite vznikajú ucelené umelecké celky. Teraz sa venujem kinematografii, táto vlastnosť sa dá najlepšie zúročiť v životopisných snímkoch, v ktorých sa režisér a herci - snažia, čo najperfekcionistickejšie stvárniť reálne jestvujúcu postavu, ktorá sa vyskytla v 20. storočí, presne sa snímok venuje Florence Foster Jenkins vo vojnových rokoch v Spojených štátoch amerických, v roku 1944. Domáce úlohy si rozdelili, mimoriadne úspešná herečka Meryl Streep, ani neviem s koľkými nomináciami na Oscara sa môže pochváliť, je ich hádam cez dvadsať, takže zrejme nemá konkurenciu v celej histórii filmu ? Unikátny výkon opäť predvádza s takým žiarivým zápalom, že mám pocit, akoby som sa pozeral na skutočnú postavu. Stvárnila osobnosť, ktorá sa snažila spievať pred publikom, ale bohužiaľ, jej spev nebol príliš dobrý, skôr naopak, bol smiešny, i napriek tomu ponúkala nevídané zážitky, aké nemali obdoby. Okrem Meryl, by som spomenul i výrazne hrajúceho Hugha Granta, ktorý excelentne prekvapil, ale nie je to nič s porovnaním so Simonom Helbergom v roli speváčkinho - PIANISTU Cosmého McMoona, ktorý je takmer dokonalý, geniálny, bravúrny. Rebecca Ferguson je tradične SEXY, hodí sa do dobového filmu. Na rade je režisér Kráľovnej, Stephen Frears, ktorý vynikajúco prezentoval svoju režisérsku víziu, doplnil to špičkovou kamerou, výpravou, hudbou, kostýmami a strihom, a ja sa môžem zase pochváliť, že som videl znovu výborný biografický film, ktorý mi náramne sadol, najmä pre zmienený úvod, ktorý vyšiel na jednotku ! (30.09.2016)

"People may say I can't sing, but no one can ever say I didn't sing." Božská Florence je film, který těží zejména z úžasného hereckého obsazení a samotného námětu. Meryl Streep je Paní herečka a v roli "nejfalešnější zpěvačky všech dob" pouze potvrzuje svoje kvality - nabíledni je porovnání s muzikálem Mamma Mia!, co se Merylina zpěvu týká. Hugh Grant mě svým výkonem mile překvapil a dokázal, že vedle sukničkáře Daniela z Deníku Bridget Jones umí zahrát i na vážnější notu. Vedle toho musím rovněž zmínit Simona Helberga, který svým připitomnělým šklebením (samozřejmě v dobrém slova smyslu) dodával filmu na humoru. Čímž se dostávám k tomu, že ve filmu fungovala skvěla jako humorná tak i dramatická stránka. Když Florence začala zpívat při pravidelných zkouškách nebo před publikem, tak mi to v momentě vyvolalo úsměv na tváři, čemuž pomáhali i další aktéři (zejména ta blondýna). Naproti tomu stojí dramatická linie, která vyvažuje onu odlehčenost - ať už jde o Florencinu nemoc či její bezbřehou touhu zpívat nebo její alternativní vztah s manželem. Musím se zde přiznat, že před tímto snímkem jsem neměl o někom jako Florence Foster Jenkins vůbec ponětí, což je možná tak trochu ostuda. Zkrátka kvalitně natočený životopisný snímek o jedné neobyčejné ženě, která se do dějin zapsala právě tím, že vynikala z davu svou extravagantností a nezaměnitelným zpěvem - byť byl otřesný. (10.09.2016)

Zaujímavé, čo všetko je v živote možné, každá absurdita je reálna. Zároveň ma to núti uvedomiť si, že na tomto svete nie nič nič tak hlúpe, aby to nemohlo byť pravdivé - každá minca má dve strany. Florence síce nevedela spievať, no v konečnom dôsledku jej spev môžme aj tak považovať za umenie. Umenie je totiž abstraktný pojem, kde niekto má rád makové a iný zas orechové. Dejová linka síce moc nenadchla, ale potešila ma výprava, kostýmy a už tradične výborná Meryl Streep, pričom emotívny koniec bol dôstojnou bodkou. Lepší priemer. 65/100 (01.03.2017)

Bude trošku ťažké si o tomto filme niečo povedať bez toho, aby sme si pripomenuli aprílový film, ktorý sa venoval postave s rovnako falošným hlasom s názvom Marguerite. A kým tamten film bol čisto fiktívny, len rozprával príbeh o žene s podobným osudom, tento film zachytáva život skutočnej Florence. Aby som teda uviedol hneď na úvod, v jednom má tento film v mojich očiach veľký kredit. Vzťah medzi Florence a jej manželom mi príde veľmi úprimný a som veľmi rád, že film sa už od začiatku sústredí tam, kam sa sústrediť má. Na život Florence. Žiadna love story, ktorá je hlavnou dejovou líniou, kde príbeh Marguerite bol akoby viac na okraj. Takže v tomto je tento film lepší. Kde ale podľa mňa viac stráca je asi všetko ostatné. "Marguerite" ma po celý čas držala a dokázal som to sledovať so zvedavosťou. Tu som mal pocit, že ma to častejšie začínalo nudiť a hlavne sme vedeli čo príde a aj ako to dopadne. A ani záver nie je podľa mňa až tak dobre dotiahnutý. Ale to opäť len v rámci porovnania. Pôsobí tento film viac americky a neubránime sa v ňom niektorým klišé. Postavy sú v ňom dobre a počúvať falošnú Meryl Streep v tomto filme je niekedy skutočne neskutočné, ale neviem čo iné by som pochválil. Vlastne... výprava a kostýmy sú úžasné. Klobúk dolu. Celkovo je to pre mňa film na jedno pozretie. Lepšie v rámci priemeru, vynikajúco ale vyzerá. Rozhodnite sa sami. Prípadne si pozrite oba filmy a rozhodnite sa, ktorý je podľa vás lepší. Hodnotenie: C+ (15.11.2016)

Upřímně, čekal jsem uboze nablblou groteskní podívanou, ale není to tak hrozné. Chvílemi je Florence dokonce opravdu vtipná a v krajních momentech i celkem dojemná komedie. Herci, především Grant a Helberg zvládají ukočírovat své herecké polohy před hranou pitvořivosti a stávají se tak docela milými průvodci divákova zážitku. Průměrně pohodový film. 6/10 (21.06.2017)