Režie:
Juraj JakubiskoKamera:
Juraj JakubiskoHrají:
Olga Schoberová, Ján Melkovič, Míla Beran, Dušan Kosorínsky, Jana Březinová, Zdeněk Dušek, Augustín Kubán, Jana Stehnová-Čechová, Ján Kosorínsky (více)Obsahy(1)
Všichni jednou usneme, náš sen se stane skutečností a den začne o půlnoci... Na odlehlém vesnickém sídle si skupinka lidí chce žít vlastním životem daleko od celosvětové katastrofy. Založí svou vlastní fiktivní rodinu a po celou dobu se oddávají neustálým radovánkám, potápí se do úvah o smrti a životě a upadají do nejrůznějších meditací či zdivočelého jednání. V sídle se k ústřední trojici postupně přidávají další lidé a vznikne jakási bizarní komunita existující mimo čas a prostor. Teror fanatického diktátu, kázající spásu v budování „rudé archy“, je však dožene i zde… Jeden z klíčových filmů „slovenského Felliniho“ Juraje Jakubiska, založený na alegoriích a symbolech, měl velmi pohnutý osud. Začal se natáček během Pražského jara 1968, za kamerou stanul sám Jakubisko a scénář sepsal společně s Karolom Sidonom, ale natáčení bylo před koncem zastaveno a film se nedokončil. Italský koproducent sice v roce 1972 uvedl svou verzi snímku, od ní se ale režisér zcela distancoval. Jakubisko se po tvrdém cenzurním zásahu dostal na černou listinu tvůrců a svůj další hraný film natočil až v roce 1979 – Postav dom, zasaď strom. Až po pádu režimu a v opojné atmosféře Sametu se mohl opět vrátit k projektu a po dotočení několika scén s původními herci se film dočkal premiéry, a to po dlouhých dvaadvaceti letech. (Česká televize)
(více)Recenze (56)
Pěkně anarchistické podobenství svobody a lásky (ve všech jejich podobách od erotu po agapé), plné alegorií, symbolů, metafor. Ten vzdor proti okupaci je tam cítit a pan Jakubisko byl v plné síle. Velmi šedesátková atmosféra a snad jediná čs. sex-bomba Olinka Schoberová, která nehraje vůbec špatně a vypadá zatraceně dobře. Ty dotáčky , zřejmě vzniklé v euforické náladě nově nabyté svobody (?), jsou až příliš polopatické - bourání zdi, záplava vlajek a nadšené davy na cestě k zářivé budoucnosti. To trochu celkový dojem sráží. ()
Kým sa v predchádzajúcej tvorbe snažil Jakubisko o sofistikovanosť, v tomto prípade na plné ústa vykričal svetu, čo si myslí o totalite a neslobode. Jeho jazyk je síce zvláštne umelecký, živočíšny a pobláznený, ale osud filmu bol na dlhé roky aj tak spečatený. Oceňujem perfektnú kompozíciu obrazov ( režisér stál aj za kamerou ) a výber hercov. Záver filmu je však pre mňa trochu podivný, ponovembrová eufória slobody však zapôsobila na Jakubiska natoľko, že dokrútke neodolal. Z hlavných úloh nahovorila Schoberovú Oľga Solárová a Melkoviča Stano Dančiak. ()
Filozofujúci Jakubisko o konci sveta a ďalších príjemných veciach pribalil do filmu slušnú dávku pekných žien, takže aj v slabších momentoch sa je na čo pozerať. Veselé, akoby divadelné scény, ukazujú nezvyčajné výjavy, taký náznak popravy dieťaťa sekerou k nim určite patrí. V chaotickom deji som sa veľmi nezorientoval, ale až tak mi to nevadilo. –––– Tak čo, videla si, ako sa robia deti? – Tvojim čuráčikom! –––– Nie prvý raz sme na svete, a nie naposledy. ()
Jakubiska nemám rád. Jeho tvorba ide celkovo mimo mňa a každý jeho film pozerám skôr z povinosti, než preto, že by som ho vyhľadával. Dovidenia v pekle, priatelia bola jednou z týchto poviností. O filme sa dá povedať veľa vecí. Je obrazovo bohatý, významovo obsiahly. Nájdete v ňom hravosť, erotiku, drámu a celým filmom sa nesie subjektívny hlas hlavného hrdinu, ktorý nám či už samostatne, alebo na pozadí situácií filozofuje o živote a o smrti. A aj keď je formálna stránka typicky Jakubiskovo hravá a pre mňa značne iritujúca - význam tohto filmu tkvie u mňa niekde úplne inde. Je to práve tá snaha hovoriť o dôležitých veciach hravým spôsobom. Postavy sú kulisou pre myšlienky a obrazové kompozície. A na konci som už nemohol odtrhnúť oči od obrazovky. Dokonca aj ten Palo Hammel tam akosi sedel. Pre mňa po dlhom čase príjemné prekvapenie. ()
Bizár i na Jakubiska, film má naprosto rozmlženou strukturu (nerozlišitelné přechody z bdělého stavu do snu a naopak), ale i tak se dá - myslím - snadno identifikovat jeho poselství spočívající v chvále bláznovství a kritice mesianismu (jenž vždy ústí do područenství těch, kteří se ho rozhodnou následovat) - téma je mi to sice blízké, ale zpracování mi tolik nesedlo, jako celek mi to přišlo příliš formalistické, resp. uzavřené samo do sebe. Nicméně pánské publikum by mohlo potěšit, že se ve filmu objevuje polonahá Olga Schoberová. 60 % ()
Galerie (8)
Photo © Slovenský filmový ústav
Zajímavosti (6)
- Film sa natáčal v spolupráci s talianskymi spoločnosťami Stella Telecinematografica Roma, RAI TV 2 Roma a lichtenštajnským štúdiom Gold Film Anstalt Vaduz. (Raccoon.city)
- Olga Schoberová si počas nakrúcania začala románik s režisérom Jakubiskom, ktorý trval tri roky. (Raccoon.city)
- Snímok dostal konečnú podobu až v roku 1990. (Raccoon.city)
Reklama