Režie:
Scott FrankScénář:
Scott FrankKamera:
Steven MeizlerHudba:
Carlos Rafael RiveraHrají:
Anya Taylor-Joy, Marielle Heller, Harry Melling, Bill Camp, Thomas Brodie-Sangster, Moses Ingram, Marcin Dorociński, Isla Johnston, Chloe Pirrie (více)VOD (1)
Epizody(7)
Obsahy(1)
V 50. letech v sobě mladá dívka ze sirotčince objeví mimořádný šachový talent. Její překvapivou cestu ke slávě ale komplikuje boj se závislostí. (Netflix)
Videa (2)
Recenze (616)
Šachy miluji. Jedná se o duševní sport, který rozvíjí myšlení, paměť, fantazii, přesnost či vůli. Tato hra mi zásadním způsobem napomohla k tomu, abych se stal zdejším hororovým expertem. V mládí jsem byl dokonce šachovým mistrem a právě Dámským gambitem jsem každou partii zahajoval. Je fantastické, že roli Beth Harmon ztvárnila zrovna Anya Taylor-Joy, jednoznačně nejpůvabnější, nejcharismatičtější a nejlepší herečka současnosti, která opět dostála svým mimořádným kvalitám a v minisérii The Queen's Gambit doslova exceluje. Vydařená adaptace, která těží z interesantního a inspirativního příběhu o šachové "Lisbeth Salander". Bez hluchých míst, velmi chytře napsané (včetně práce s metaforickou rovinou) a gradující do strhující koncovky. Uděluji čtyři silnější hvězdy. ()
Silná střední hra, ale strašně slabé zahájení i koncovka. Dámský gambit mě zklamal svým začátkem, po kterém jsem si nebyl jist, zda tento seriál ještě budu sledovat, zaujal dějem ve svém jádru, ale příliš neoslnil závěrem. Je super vidět seriál, který se dokáže věnovat něčemu tak nudnému a někdy zdlouhavému jako jsou šachové zápasy. Samozřejmě tady absolutně nejde o genialitu jednotlivých tahů, ale hlavně o interakce mezi jednotlivými postavami a jejich okouzlení šachovým světem. To je to hlavní a to je to co funguje. Postavy samotné však za moc nestojí, děj je předvídatelný. Jako divák jsem navíc nedokázal ocenit ubíjející životní peripetie mladé Beth a už vůbec ne nezajímavý začátek v dětském domově. Fandit jsem Beth nedokázal, ale vášeň pro šachy, kterou spolu s ostatními kolegy sdílela se na mě jako diváka přenést podařilo. Velmi zdařila je i vizuální stránka, která velmi dobře pracuje se světlem a tóny, až to připomíná staré dobré filmy noir. Nakonec musím uznat, že mě pozitivně překvapilo zobrazení Ruska bez jeho přílišné démonizace. Závěrečné pomrknutí na diváka je trapné a celkové uzavření všech dějových linek strašně slabé a bez překvapení. Vyvrcholení podle manuálu trochu zklamalo, na druhou stranu ale přiznávám, že Queen's Gambit si v žádném momentu nehrál na to, že by byl něčím podvratným, ale s radostí a lehkostí využívá koleje, které před ním vyjelo spoustu jiných filmových děl. ()
„Kráľovnin gambit” u mňa osobne určite nevyvolá žiadnu »šachovú hystériu« , pretože si ani vonkoncom neplánujem zakúpenie šachovej súpravy, i keď absolútne nepopieram to, že mohol trebárs kľudne (pozitívne) ovplyvniť kvantum iných divákov, ktorých v podstate (na)motivoval práve k tomu, aby si to potom, povedzme i na vlastnej koži vyskúšali, keď niekoho to chytilo viac, iného zase menej, pričom, podľa môjho vlastného úsudku, vskutku naozaj neviem, či protagonistkou, to jest hlavnou postavou, Elizabeth "Beth" Harmon, by som sa nakoniec mal inšpirovať... ? Na jednej strane je už od útleho veku vychýrenou šachistkou, zároveň i sirotou, smerujúcou rovno do sirotinca, kde sa po prvý krát zoznamuje so šachovnicou u pána Shaibela, kedy ani nikoho extra zvlášť nezaujíma, že sa neustále kamsi vytráca, čím jej len umožňujú samotné zlepšovanie sa vo svojom (amatérskom) koníčku, ktorý časom prejde až k profesionálnym súťažiam, dokonca uskutočnenými v Paríži, či až v totalitnej Moskve ! To je všetko iba fajn. No, treba sa zamyslieť najmä nad tým, ako sa k tomu vlastne dopracovala... ? Čo bolo toho spúšťačom, vďaka čomu mala priam fantastické, samé troj-rozmerné predstavy (halucinácie), odohrávajúce sa na stropoch, kde si v 3D zobrazeniach prehrávala všetky svoje ťahy, čím iba napredovala so svojimi nájazdami na bránky, a to s chirurgicky presnými zásahmi, ktoré brankári málokedy a včas úspešne (za)chytili. Totiž, táto inštitúcia, t. j. Sirotinec svoje siroty naučil k užívaniu akýchsi, zelených (trankvilizérových) piluliek, čím u nej / u nich vypestovali závislosť, ktorej sa počas svojej kariéry nikdy nezbavila, ak nepočítam samotný koniec-finále v Rusku, pred ktorým ich spláchla do záchodu, a tak sa teraz následne pýtam, dosiahla by svojho úspechu aj bez týchto drogových „stimulantov” ? Môžem to považovať za doping ? Očividne by bez ich požitia pociťovala, typické, „abstinenčné príznaky” , kedy by sa tak nedokázala sústrediť na hru, ako keď ich požila ? Osobne som o tom presvedčený, že by asi sotva mohla atakovať Harryho Beltika, či Bennyho Wattsa. Ináč, tieto tabletky, ktoré si tak Beth veľmi obľúbila, sa dajú prirovnať k Chlórdiazepoxidu („Librium"), čo je sedatívny a hypnotický liek triedy benzodiazepínov. Asi toľko k našej, uhrančivej postavičke, do ktorej je inak táto miniséria Netflixu, až extrémne príliš zahľadená, kedy vedľajšie postavy sú popri nej iba takými, „šedými myškami” . Ja by som sa ňou, ba ani jej prehnanými, alkoholovými oparmi, nenechal v žiadnom prípade iniciovať, i keď fyzicky ma neuveriteľne priťahovala. Myslím si, že ma zrovna v tomto prípade viacej oslovila forma, než obsah, ktorý okrem majstrovských, šachových zápasov, nemal bohviečo zaujímavé ponúknuť, pričom tu jasne a naprosto zvíťazila unikátna práca kameramana Stevena Meizlera, než herecký výkon mladej herečky Anyi Taylor-Joy, ktorý je nastavený väčšinou na úplne rovnakej úrovni. Harry Melling už dávno nie je tým zákerným "Dudleyom Dursleyom" a Thomas Brodie-Sangster vyzerá na menej, ako 16 rokov, kedy mu nepomôžu ani jeho fúzy ! Pochválil by som ešte minimálne skvostnú, retro výpravu, kostýmy a hudbu. Scott Frank mi naservíroval rozporuplný seriál s nespochybniteľnými (technickými) kvalitami, a to konkrétne od začiatku až po samý koniec, že nič viac a nič menej si napokon z neho neodnášam ! () (méně) (více)
Mám rád šachy, mám rád retro atmosféru, mám rád, keď postavy neprejavujú prehnané emócie a sú skôr racionálne založení. Čo neznamená, že sú bez emócií, len ich na verejnosti menej prejavujú, čo sa týka skoro každého v tomto seriáli. I keď by sa dalo polemizovať nad tým, ako vnímala spoločnosť Bethinu závislosť, tu sa tvorcovia držali skrátka a vo finále dali prednosť šachovému turnaju. Ide skôr o príjemnú a kvalitne nakrútenú a zahranú jednohubku, než o niečo extra ambiciózne a riešiace silou mocou spoločenské problémy či predsudky, je to skrátka v prvom rade príbeh netradičnej hlavnej postavy. ()
Nová miniséria z Netflixu "The Queen's Gambit" rýchlo spadla do môjho radaru. Mám rád šachy, mám rád Anyu Taylor-Joy a pôsobilo to ako niečo zaujímavé. Takže akonáhle to vyšlo, čekli sme to spolu s manželkou a môžem povedať, že sklamaní sme neostali. Na druhú stranu sa ale nemôžem ubrániť pocitu, že to mohlo dopadnúť predsa len o niečo lepšie a silnejšie. Ale k tomu prídeme. Čo funguje? V prvom rade Taylor-Joy. Bola excelentne zvolená a veril som jej asi úplne všetky momentky. Mám pocit, že dievča si buduje celkom silnú kariéru a som zvedavý, kde ju uvidím nabudúce. No rovnako je aj obklopená skvelými ľuďmi. Harry Melling je výborný, Thomas Brodie-Sangster je tiež skvelý. Plus obaja zohrajú v Bethinom živote celkom dobrú a zaujímavú rolu. A potom sú tu postavy, ktoré som asi chcel vidieť viac. Bill Camp ako pán Shaibel, ktorý naučí Beth hrať šachy si zaslúžil trošku väčšiu rolu. Minimálne som mal pocit, že na neho Beth nemala tak rýchlo zabudnúť. Neviem či by to síce spravilo záverečnú momentku tak silnú, no myslím si, že áno. Marielle Heller je takisto úžasná a trošku som dúfal, že sa o jej postave dozvieme trošku viac. Myslím si, že Alma si to zaslúžila. A potom je tu aj Moses Ingram. Dúfam, že to nie je jej posledná rola, lebo to priateľstvo tu veľmi dobre zachytila. Príbeh je podľa mňa zaujímavý a tým, že sa sústredíme len na Beth, robí to trošku ten seriál osobnejší a v tomto asi aj zaujímavejší, než keby sme sa venovali všetkým naokolo. A potom musím povedať, že efekty hrania šachov na strope ma vždy veľmi bavil. Tie efekty sú skvelé. Seriál však narazí v pár bodoch. V prvom rade to postupne začne byť viac a viac predvídateľné. Kým na začiatku neviete kam to celé pôjde, tak postupne to už bude veľmi jednoduché a budete vedieť, ako budú scénky pokračovať. Seriál si nechá pár prekvapení, no nie je ich tak veľa, aby som nevedel odhadnúť väčšinu toho čo sa bude diať. A jednotlivé epizódy to potom vie spomaliť. Je tu pár epizód, kde sa toho veľa zaujímavého neudeje, no ako celok sa stále venujeme skvelej protagonistke. Ako som už povedal, chcel som, aby mali niektoré postavy väčšiu rolu a možno sme mohli mať časti v sirotinci trošku dlhšie. Lebo boli veľmi zaujímavé. Veľmi však rating posúvajú vyššie aj niektoré malé momentky, ktoré si však veľmi dobre zapamätám. Takže ako celok som s touto minisériou spokojný. Hodnotenie: A- ()
Galerie (180)
Zajímavosti (27)
- Seriál je věnován památce Iepeho Rubingha (17. 8. 1974 - 8. 5. 2020), zakladatele a velkého podporovatele chess boxingu (šachboxu). (oli009)
- Marielle Heller měla původně hrát Alici Harmon (Chloe Pirrie), biologickou matku hlavní postavy. Režisér Scott Frank ji však nakonec přeobsadil do role adoptivní matky Almy Wheatley. (oli009)
- Když matka pošle Beth (Anya Taylor-Joy) do obchodu pro tři balíčky cigaret, prodavač ji dá jen jeden, ale domů donese všechny tři. (Guilemot)
Reklama