Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Horor

Recenze (1 957)

plakát

Spawn (1997) 

Toto celkom očividne a priznane brakové béčko vo mne vyvoláva rozpaky. Zlá grafika, lacné efekty, opulentné prehrávanie, "cheesy" akcia, príbeh je nedotiahnutý, plný scenáristických klišé a akoby na kolene narýchlo pozliepaný z prvoplánových nedotiahnutých úlomkov, hrozná kamera, nemožný až amatérsky strih... ALE... zvláštna insitná práca so soundtrackom, humor, postava klauna a jej rôzne hlášky, gagy, eskapády, až mindfuckové drobnosti a schválnosti, ktoré autori podľa mňa museli zámerne preháňať, koncentrovný filmový gýč deväťdesiatych rokov... buď je to absolútny "prúser", alebo jednoznačný guilty pleasuer, každopádne jeden z najprapodivnejších komixových filmov, aké kedy vznikli

plakát

Oni a Silvio (2018) 

Bohužiaľ - moje obavy sa naplnili. Jedna vec je nadchýnať sa nad tým, aký pestrofarebný, výrazný a rozpoznateľný, svojrázny a vyhranený štýl a rukopis autor za svoju kariéru nadobudol a druhá vec je priznať si, že neponúka nič nové, než práve len tento už dobre známy a do až vyumelkovanej podoby vyšperkovaný štýl. A nič iné. Tento "film" je po stránke dramatickej, naratívnej, štrukturálnej a emočnej prázdny. Mám pocit, že inak zručný a nápaditý režisér, ktorý stojí za jedným z najoriginálnejších a najlepších seriálov všetkých čias a ktorého dva filmy (This must be the place a Veľká nádhera) sú naozaj kvalitné a neprerečiem voči nim pol krivého slova, sa zacyklil, vykráda sám seba a dve a pol hodiny nám servíruje ligotavé, lesklé, voňavé - no prázdne bubliny. Pritom sa na žiadnu postavu emočne nenapojím, nič ma nedrží pri deji, nič ma nečaká za najbližším "príbehovým" rohom a po osemstej nahej modelke dokonca začínam pochybovať, či mám rád nahotu vo filme (pričom som bol až doteraz 30 rokov presvedčený, že to je na filmoch to najlepšie). Ak bol zámer autora ukázať, že všetkého veľa škodí a keď sa to preháňa s čímkoľvek, človeku sa to zunuje, podarilo sa mu to až na meta-úrovni: práve sa mi pán Sorentino a jeho štýl dokonale zunoval.

plakát

Převýchova Cameron Postové (2018) 

Postava mladej Jane Fonda niekedy v polovici filmu povie narážku na film/knihu CARRIE od S. Kinga, čo je celkom vtipný interný humor, pretože to hovorí postave Cameron Post, ktorú hrá Chloe Grace Moretz a tá pred pár rokmi stvárnila Carrie v adaptácii Kingovho debutového románu... fakt, že som si dokázal počas filmu uvedomovať aj takého detaily, svedčí zrejme o tom, že ma film až tak veľmi nezaujal, a hoci vykazuje všetky parametre, znaky a vlastnosti "kvalitného amerického nezávislého filmu", je len ďalším z radu, ďalším prírastkom tejto každým rokom sa výrazne rozširujúcej rodiny/množiny filmov, v dôsledku čoho sa čím ďalej tým ťažšie objaví taký, ktorý na seba výraznejšie upozorní. Prevýchova má, bohužiaľ, tú nevýhodu, že podobné témy už majú svojich lepších a podarenejších predchodcov, ktorý latku nasadili dostatočne vysoko, aby pri pokuse na jej preskočenie režisérka/scenáristka so svojím druhým celovečerným filmom narazila na svoje limity a dosiahla síce príjemnú a obstojnú, no predsa len priemernosť, z ktorej si skúsenejší a rozhľadenejší divák odnesie snáď len pár slušných hereckých výkonov a potešujúce konštatovanie, že Ch. Grace-Moretz vyrastá zo škatuľky detskej hviezdičky na dozrievajúcu a dospievajúcu herečku.

plakát

Antiviral (2012) 

plusy: za originalitu, za minimalistický production design, setting a vizuál a za "nechutnosť"... mínusy: bez emócie, pridlhé a ku koncu prinudné, trochu zmätočné a zmätené

plakát

Vražedná terapie (2001) 

majstrovsky budovaná atmosféra, ktorá hustne od začiatku do konca a do poslednej minúty si film ustrážil jemne vybalancovanú hranicu medzi hororom a psychologickým thrillerom, neskĺzavajúcu ani k trápnosti, béčkovosti či brakovej žánrovosti - a hoci je to všetko viac-menej v závere vysvetlené, anderson sa vyhol hollywoodskej polopatickosti a ustriehol tú správnu mieru toho, čo ukázať a čo nedopovedať, čo nechať len mierne poodhalené a čo decentne zahalené. nenápadný, no o to silnejší zážitok a poctivá scenáristika (ktorá je v tomto prípade silnejšia, než réžia - možno preto, ak si prelistujeme celú režisérovu kinematografiu, vynikajú z nej filmy, kde si písal sám scenár a naopak - väčších kvalít nedosahujú tie, kde režíroval scenár niekoho iného).

plakát

Kazatel (2011) 

intelektuálmi a kunsthistorikmi hlboko podhodnotený a nepochopený guilty pleasure (či skoro až mokrý "dream-come-true") všetkých, ktorí majú radi: upírov, post-apo, westerny, béčka a komixy. lebo táto veľmi jednoduchá priamočiara záležitosť syntetizuje všetko z predošlého a ešte to správne okorení výstrihom lily collinsovej a pár sekundami do krásy dozretej mädchen amick... treba si uvedomiť, že sa jedná o "číre" B-čko (ukážkové, podľa šlabikára), drsné komixové hlášky, schematizmom presiaknutý scenár plný polo-ne-logickostí, presxponovaná akcia na hranici nad-realizmu a koncentrovaný štýl... človek nemôže milovať Blade-a a nemať rád Priest-a... pre mňa podobne coolerská záležitosť (a tiež rovnako podceňovaná či prehliadaná) ako SHAFT s Jacksonom alebo pred-matrixovský Keanu ako Johny Mnemonic... Hold - na niektoré filmy musí človek mať v krvi namiešanú tú správnu brečku žánrových a brakových inklinácií...

plakát

Playing Men (2017) 

vynikajúci autorský umelecký (a do značnej miery introspektívny) dokument o hre a jej význame pre život, psychológiu a identitu človeka a komunity. skvelé spracovanie, silný vizuál a scény pohybujúce sa na škále medzi vtipnými, bizarnými, dojemnými a "akčnými".

plakát

Vrah zůstal po škole (2011) 

tento nenápadný, pomerne neznámy film je pre mňa také malí zjavenie. je viditeľne a citeľne iný, je zábavný, je správne uletený, je parodický aj sebaparodický je meta- a post- a pop- a hipster- a definuje všetky tieto "predpony", na to, aby sa ich definíciám vymkol... je to koncentrovaná amerika, číra zábava, intertextuálna lahôdka, tučné sústo pre cinefilov, milovníkov 90-tych rokov a soundtrackov... odvážny cross-žáner comming-of-age, slasher, sci-fi, komédia...

plakát

Kašpárek zabiják (1994) 

bizarná "artová" a béčková hororová komédia, o ktorej si počas jej sledovania ani dlho po ňom neviete, čo myslieť, no nejakým zvláštnym spôsobom vás baví a rozhodne, ak už nič iné, tak aspoň jedno sa jej musí uznať: že je (hoci inšpirácie sa vystopovať dajú zjavné: joker, kruger) pomerne dosť originálna