Jordan

fanúšikovský amatérsky film... je to "cinefilská" záležitosť pre milovníkov a znalcov žánru zombie filmov... nadšenie z toho cítiť, znalosť žánru tiež, ale po akejkoľvek čo i len trochu objektívnejšej kinematografickej stránke je to veľmi priemerná insitná béčkovina.

v hollywoode sa rozmohol nový subžáner - feel-good movie - ako variácia komédie a jeho hlavnými parametrami sú nepríbehovosť, politická korektnosť maskovaná (klamúca telom) zdanlivo nekorektným humorom a bezkonfliktnosť (ne-konfliktnosť - absencia konfliktu ako zápletkotvornej esencie). nie je to film v pravom slova zmysle. nemá základné vlastnosti filmového diela. je to skôr veľmi komerčný konsolidovaný videoart (alebo reklama)... je to taký kvalitnejší teleshopping. nemá to totiž výraznejšiu zápletku ani dej, žiaden konflikt, po štrukturálnej stránke skrátka scenáristicky a dramaturgicky nefunguje - síce kopíruje štruktúru trojaktovky, no robí to umelo, celkom vykalkulovane a mechanicky. na rozdiel od sandlerových grown-ups, ktorý je ukážkovým príkladom tohto subžánru, je why him ako najnovší prírastok do tejto rodiny, veľmi slabý, lebo oproti sandlerovej F.G.M. o rodinnej dovolenke vyrastených niekdajších kamarátov je neviemkoľký in-variant "meet the parents" paradigmy bez humoru, nápadu, snahy pobaviť a rozosmiať. čo na tom, že james franco je naozaj sympatický, ten charakter mu dokonale sadol a celé to sám ťahá - okrem neho a jeho postavy tento film nemá nič čo i len o milimeter vybočujúce nad nezaujímavý šedý priemer hollywoodskeho mainstreamu a nevýrazný predstaviteľ pomerne bizarného nového subžánru.

aj klobásy majú svoje práva

Za tie roky (a s hrôzou zisťujem, že na čsfd pôsobím už vyše desaťročie) som zistil, že 3 hviezdičky dávajú ľudia väčšinou vtedy, keď sú zmätení, nevedia, čo si o filme majú myslieť, alebo skrátka diplomaticky chcú "odškrtnúť", že film videli, ale nemajú vyhranený názor... ale potom je tu aj isté percento užívateľov, ktorí dávajú tri hviezdičky uvedomele... priznávam, aj ja som už pár krát dal priemerné 3-kové hodnotenie z hore-uvedeného dôvodu, no pri blade runnerovi 2049 je naozaj z mojej strany zaslúžené - prečo si nezaslúži plné hodnotenie je na dlhšiu diskusiu o fungovaní hollywoodu, fungovaní post-modernizmu, fugnvoaní subjektívnych preferencií a toho, čo ja považujem za hodnotný obsah, prečo si nezaslúži odpad alebo nižšie hodnotenie, je skrátka preto, že po stránke remeselnej, technickej, vizuálnej, efektovej a formálnej v súčasnosti neexistuje dokonalejší výsledok (aj nolan sa môže s obdivom prizerať). Pre mňa je to vo výsledku (zatiaľ) mierne vykalkulované mainstreamové priživovanie sa na veľkom kulte pôvodného blade runnera a v podstate prázdna a dokonca skoro mid-cultová bezobsažná forma, naozaj rozporuplný film dosahujúci po technickej, žánrovej a formálnej stránke dokonalosť, no neuchváti, nezaujme, dokonca možno dve tretiny stopáže skoro až nudí. Ale aby som bol pozitívny a vďačný: herecké výkony naozaj sústredené (Leto dominuje), hudba strhujúca, vizuál božský. Škoda že dramaturgicko-scenáristicky bezzubé.

Starý zákon podľa Aronofskeho. Nič pre nenáročných divákov hľadajúcich oddychový film na spríjemnenie večera.

Aj keď sa o tomto filme zatiaľ dá s istotou povedať len jedno, a síce že všetky predošlé Hanekeho filmy sú lepšie, nemôžem si pomôcť, mne sa aj tak páčil dostačujúco na plné hodnotenie. Možno preto, že túto tému dosť bytostne prežívam, možno preto, že všetky svoje "trademarky", na ktoré som si u Hanekeho zvykol a s obľubou a mravenčením v oblasti slabín na ne čakám, sú prítomné a vo vrcholovej forme, možno preto, že Isabelle Huppert... neviem... každopádne výborné.

Tento film vôbec nie je márny pokus o síce nadužívanú, no pre nezávislých filmátov stále lákavú formu found-footage hororu... slovenská kinematografia posledných rokov má už jeden vydarený pokus za sebou a to, že tento film akosi "prešumel", je možno aj dôsledok toho, že ZLO etablovaného režiséra Petra Bebjaka predbehlo v kinách Attonitas debutujúceho režírujúceho herca Jaroslava Mottla len o pár mesiacov. Napriek tomu je postránke príbehovej a scenáristickej Attonitas prepracovanejší. Nechýba mu sľubný rozbeh, ktorý diváka chytí a v závere aj celkom slušnú atmosféru. Občas naivnejšie herectvo a v závere tlačenie na pointovú pílu tomu trochu škodí, ale inak veľmi vydarený nezávislý nadšenecký film.

po všetkých stránkach a vo všetkých rolách presvedčivé a realisticky podané herecké výkony (popri dominike morávkovej, na ktorej charizme a prejave celý film stojí, výborné najmä pri do menších úloh obsadených monike potokárovej, juliane oľhovej a patrikovi holubářovi) sú najvydarenejšou stránkou tohto režijného celovečerného hraného debutu, ktorý na príjemne nerozťahanej stopáži v pomerne komorne nastavenej výprave (jeden ústav s osadenstvom, z ktorého sa občas na chvíľku vybehne buď do prístavu, domov k hlavnej hrdinke, alebo do školy) rozpráva psychologicky a emočne náročnú tému. popri dobrej a za európskym štandardom festivalových filmov v ničom nezaostávajúcej formálnej stránke a režijne slušne odvedenej práci s pár dobrými nápadmi, pri ktorej sa kde-tu ešte objaví kozmetická chybička odpustiteľná pri debute (nevypointovanie obrazov, nezvládnutá improvizácia, nekriticky a neinovatívne preberané štruktúrovanie sujetu overeného a videného v mnohých iných podobne tematicky či žánrovo ladených filmoch posledných rokov) je vlastne jediné, čo najviac uberá filmu na naliehavosti, ktorú mohol mať, výpovednej hĺbke a zimomriavkovej katarzii scenáristicko-dramaturgická stránka, kde občas chýba motivické väzbenie (scén či konaní) alebo je nie úplne zrozumiteľne či štrukturálne správne postavené, občas sa skĺzne do dialogickej rutiny a klišé a niekedy sa pri výbere scén a obrazov pristupuje k pokusu o vyvolanie emócie "zvonka", scénami, ktoré sú tu pre ne samotné a pre zvýšenie dramatičnosti či emocionálnosti, pričom iné, ktoré by možno viac pripútali diváka k pacientom a samotnej hrdinke (ktorej samozrejme držíme palce, ale je to hlavne preto, že je obeťou, dejú sa jej zlé veci a je tak krásna a čistá, že tá špina, v ktorej sa ocitne, ju ničí a nám je to ľúto, ale silnejšie emočné a aspoň nejaké intelektuálne napojenie na ňu je slabé) chýbajú. scenáristka s režisérkou si dali dlhoročnú precíznu prácu na vývoji scenára, overovaní psychologickej správnosti konania postáv, konzutovali a poctivo pracovali na koherentnej a pokope držiacej psychologickej komornej dráme, čo im vyšlo, len popri tomto ponore do témy sa niekde občas vytratila (alebo mierne ochabla) snaha myslieť aj na diváka, ktorý už veľa filmov videl, ktorý niečo očakáva a ktorého treba celý čas držať v napätí (alebo ho baviť, alebo prekvapovať, alebo dráždiť, alebo masírovať - skrátka čokoľvek, než len mu ukazovať a o niečom ho presviedčať) a na konci ho oceniť katarziou. debutujúcim autorkám sa však rozhodne podaril pre ne veľmi cenný film, ktorý (verím a dúfam) bude tým najlepším východiskovým bodom do ich ďalšej tvorby a kariéry.

sevigny je na svoj vek nozaj vo forme, záver je úžasne zvrátený a to predtým mi prišlo ako snaha o napodobenie crossoveru arakiho-korineho a zombieho... miestami otravné, dramaturgicky veľmi deravé, ale svojské

ten nepochopiteľný úspech tohto filmu je práveže úplne pochopiteľný; napriek tomu, že je to klišé a sladký hollywood, nie je to zlý film, remeselne dobre urobený a hlavní protagonisti majú celkom pozerateľnú a počúvateľnú iskru; hudba je (napriek tomu, že muzikály priam neznášam práve kvôli ich hudobnej stránke) naozaj kvalitná... ale je to iba taká zvláštna anomália typu Artist (spred pár rokov), pričom ten bol ešte o čosi poctivejší a mal aj nejaký druhý plán... tento mal len snahu oň, ale príliš gýčovú a povrchnú. ak to získa viac, ako oskara za hudbu, bude to nafúknutý tendenčný hollywoodsky sebaklam... chazellov debut bol podľa mňa oveľa vydarenejšia a zmyslupnejšia záležitosť