Morgiana

Najprv musím napísať, že som dosť zvažoval či dať 4* alebo 5*, no nakoniec mi k plnému počtu v hodnotení dopomohla naozaj výrazná prevaha kladných stránok tohoto naozaj veľmi zaujímavého filmu. Iva Janžurová vo svojej dvojúlohe sestier, démonickej Viktórie a láskavej Kláre je dokonale úžasná a sa dá povedať, že ostatní herci sa oproti nej strácajú. Medzi ďalšie klady tohoto snímku patrí či už skvelá kamera Jaroslava Kučeru, ktorý hlavne skrz pohľady mačky Morgiany vytvára naozaj pekné zábery, tak aj hudba Luboša Fišera, ktorá dodáva celému dielu zlovestný až hororový ráz. V neposlednej rade sú to potom ešte aj masky, kostýmy a celkové výtvarné spracovanie filmu. Čo mi však trochu vadilo, bolo ku koncu rozťahané tempo a všetko pripomínajúce skôr rozprávku, keď ide princ zachrániť svoju milú, dobro zvíťazí a zlo bude potrestané. Myslím si, že bez väčšej nadsázky však môžem povedať, že tento film plné hodnotenie právom znesie, navyše staršie filmy mám celkom v obľube. (25.12.2007)

Jessie a Morgiana, příběh krutosti i naivní lásky, dvou tváří jedné ženy. konkrétně brilantní Ivy Janžurové, která si touto dvojrolí jasně řekla o pevné místo na hereckém nebi. Grina mám v hlavě kompletního, ale tohle je asi nejsilnější kousek z jeho pera. 2mortak: právě ona snová atmosféra, která se ti nezdá, je poznávacím znamením Grinovy tvorby, a právě ta se , myslím, Herzovi povedla parádně. (20.11.2006)

Raz mi jeden pamätník vyjavil, že keď Herz nakrúcal SLADKÉ HRY MINULÉHO LETA, namiesto scenára držal v ruke výtlačok Maupassantovej Mušky a jednoducho improvizoval priamo na pľaci. Nesedelo mi to s Herzovou precíznosťou až kým som nevidel Morgianu. Samozrejme netuším ako veľmi výslednému tvaru ublížili šialené podmienky nakrúcania v Bulharsku (ktoré Herz farbisto popisuje vo svojej autobiografii) či ústredný dramaturg Toman. Morgiana ale vo výsledku vyzerá presne ako akási avantgardná improvizácia snažiaca sa výtvarnou štylizáciou zakryť vratký obsah, len málo korešpondujúci s knižnou predlohou. Dosť som sa nudil, ale prežil som. Takže za "tři otrávená koťata". (9.1.2016) (09.01.2016)

Po druhom pozretí v kine /aj keď v horšej kvalite/ ešte lepší zážitok ako prvý raz. Určite tomu pomohlo veľké plátno, ale aj moja rastúca láska k Fišerovej hudbe, vďaka ktorej som mala pocit, že som na komornom koncerte psychedelického symfonického orchestra. Jeho hudba krásne podfarbuje a zvýrazňuje niektoré dejové momenty. Sympatické herecky, kostýmovo, scenáristicky, dialógovo, vizuálne. Veľmi vtipné momenty s doktorom a sestričkou, zákerná špehúňka Viktória, úžasné prostredie - cit pre kulisy aj pohľad kamery očami mačky. (druhý raz, Kino Lumiere - 18. 02. 2013) (19.02.2013)

Nádherná vizuálna stránka (hlavne kostýmy a interiér/exteriér) spolu s perfektnou hudbou a výbornou I. Janžurovou robia v rámci československej produkcie z tohto filmu jedinečnú záležitosť. V čom snímok málinko stráca je príbeh samotný. Ten ma neudržal v napätí a atmosferickom opojení po celý čas, miestami mi dovolil trocha vydýchnuť. Ale aj tak ide o fantastickú vec! 85/100 (24.06.2016)