Mečiar

Aspoň jedno pozitívne na tej tragikomédii zvanej SR je, a to že najhoršie už bolo. Keď tam po rokoch vidíte všetky tie babky demokratky skandujúc heslá Hlinkovej gardy, s Mečiarovym odznakom na kabáte, človeku sa normálne ulaví, že už to dávno vymrelo. Ficofanatičky v závere sú len slabý odvar. Kradne sa stále rovnako, ale odchodom Mečiara a vstupom do EU sme získali aspoň nejaké neviditeľné "morálne" hranice. Dnes už to nechápu len fašisti a tí v modernej spoločnosti nemajú nárok na viac jak nejakých 300tisíc primitívov. Najhoršie už bolo. Usmievajte sa, idú Vianoce. (05.12.2017)

Nezvládnutý pohľad na osobnosť Mečiara nahrádzajú insitné dobové pohľady na spoločnosť 90´rokov. Po pravde pohľad na mečiarovskú éru okom prominentnej dcérušky ("už sme sa mohli z Trnavy presťahovať do Bratislavy") s jej osobnými postrehmi pôsobí ako študentský film. Samotný Mečiar hovorí v "aktuálnom" čase len krátko, alebo opeká klobásu. Myslím, že by pri vhodnejších otázkach povedal viac, alebo aj povedal a nie je to v dokumente? (26.10.2017)

Pokiaľ vezmem do úvahy, že som mal tento Nvotovej projekt v hľadáčiku už dobré dva či tri roky (ešte v časoch keď bol - v pôvodnej, zhruba polhodinovej verzii - jej vysokoškolskou prácou), z konečného výsledku nedokážem skryť mierne sklamanie. To sklamanie u mňa súvisí s obsahovou stránkou, od ktorej som proste očakával čosi viac - takto som sa nedozvedel dovedna nič nové, a navyše sa ešte aj objavili pre mňa pomerne dosť rušivé prvky, ktoré mi prišli byť priam zbytočnými (či už Nvotovej rodinné videá z detstva alebo záverečné silvestrovské spovedanie podguráženej mládeže). Na druhej strane, keď vezmem do úvahy kontext (že dokument skvelo odhadol dobu, a spoločenskú náladu, a teda jeho načasovanie je priam trefné a aktuálne) a fakt, že je smerovaný v prvom rade mladším ročníkom, pre ktorých má podstatne vyššiu informačnú (a náučnú) hodnotu než pre tých, čo si dané časy zažili alebo sa nimi zaoberajú, koniec koncov je to fajn. Účel to splnilo, zobrazované reálie to zachytilo, ľudia na to vo veľkých počtoch chodili, čiže rozhodne to nemožno považovať za krok vedľa. Do budúcna poprosím viacero podobne ladených, ambicióznych domácich projektov, pomocou ktorých sa slovenský ľud môže konfrontovať s minulosťou a všetkými jej stránkami. 65% (27.11.2017)

Nevím, jak to hodnotit. Dokument je to sice cenný, ale odpovědi nečekejte. Nevím, kde je pravda. Ovšem fanatismus lidí, při zbožňování Vladka by se dalo přirovnat k tomu zbožňování Hitlera! Rozdíl je jen v tom, že Mečiar (Bohudík) nerozpoutal světovou válku, ale jen přihrával svým kamarádům při privatizaci podniků a možná měl prsty v únosu mladého Kováče. To ale jen možná, důkazy chybí! (19.01.2018)

Na to, aby to opravdu někoho zasáhlo, je to bohužel extrémně elitářské a nedělá to nic jiného, než že štěpí voliče na intelektuály a vesnické (převážně seniorské) negramoty. Hrozná škoda. Mečiar je rozhodně politický fenomén, který se na Slovensku, jak ostatně dokument trefně podtrhuje, neustále vrací jako kolovrátek. Nvotová ale vůbec nezvládá jít do hloubky a snaha naroubovat na historickou retrospekci odporných politických činů svůj osobní pohled mladé angažované, leč přehnaně naivní voličky, brutálně selhává. Je hezké, že se mezi mladými voliči nechá poplácat po rameni anti-mečiarovského postoje. Ale k čemu to je dobré, když se nesnaží pochopit druhou stranu a odhalit opravdu stěžejní důvody, proč se Slovensko (a bohužel i Česko) nechá manipulovat vychcanými PR týmy a jejich populistickými tvářemi. Promarněná příležitost, byť díky historické exkurzi aspoň trochu přínosná. (10.03.2018)