Mečiar

Dokument je zajímavý, ale co je mečiarismus jsem se nedozvěděl. 1) Nvotová se v dokumentu ani nepřiblížila k odpovědím, které mě ohledně Vladimíra Mečiara zajímají: odkud že se vzalo jeho charisma, v čem přesně spočívá a jak že to bylo s jeho vládou. Divák se nedočká žádného odhalení. 2) Nejstrašnější jsou adorační projevy Mečiarových voliček. 3) Jako bakalářská práce tehdy 25leté studentky FAMU je snímek fajn. Jinak...no, už jsem v televizi viděl i horší věci... 4) Výstižný koment: Psema***. 5) Zazpíváme si? S Pánom Bohom idem od vás, neublížil som, neublížil som žiadnemu z vás. (07.08.2018)

„A čo s tým mal Mečiar?“ – „Všetko.“ Neviem, čo si o tom mám myslieť. Nie je to dobré, ani zlé. Nie je to povrchné, ale ani detailné. Je to také... nuž, nijaké? Mohol by som sa ľahko pridať na stranu tých, ktorí tvrdia, že 29-ročná režisérka na takú náročnú tému ešte nedozrela, na strane druhej nemám pocit, že by niečo vyložene odflákla, alebo že by bola meganaivná. Na strane tretej, nemožno tento film obviniť ani z toho, že by mal jasnú, ucelenú víziu. Tereza Nvotová len ukladá jeden záber vedľa druhého, jeden dialóg vedľa tretieho a vy si s tým celým neviete moc poradiť. 90. roky boli na Slovensku jeden veľký hnus. Humus. Odpad. Boli temné a boli doslova životu nebezpečné. Pre niektoré typy obyvateľstva. Na strane druhej, normálne rodiny, ako bola napríklad tá moja, si aj vtedy žili svoje bežné životy s tradičnými problémami. (22.12.2017)

V mnohých ohľadoch celkom "obyčajný" dokument. Neprináša žiadne nové, nečakané informácie či súvislosti, ani si to nekladie za cieľ. Jeho najväčšou hodnotou je prehľadná a technicky skvele zvládnutá rekapitulácia, tak potrebná pre mnohých mladších ľudí, ktorí mečiarovsku éru priamo nezažili alebo si ju nepamätajú. Posledná pätnásťminútovka, ktorá mečiarizmus prepojí so súčasnosťou (hlavne skrz postavu Fedora Flašíka), je must-see. Výborná práca, Tereza. Fandím ti a ďakujem. Niekedy i skvele zvládnuté málo stačí. (25.10.2017)

S nikým už nekomunikujem, vy ste výnimka, vraví Mečiar Nvotovej. A tá ho sníma ako zakladá oheň, opeká špekáčik, hrá sa s vnúčatami... K slovu sa dostávajú kritici Mečiara, jeho názor na veci ju akoby až tak nezaujímal. Výberu komentátorov sa nedá veľmi čo vytknúť, akurát minimum priestoru, ktorý dostávajú, neumožňuje ísť skoro vôbec do hĺbky. Film je skôr stručným exkurzom politickým dianím od Nežnej revolúcie po voľby v deväťdesiatom ôsmom, azda určený cudzincom či možno mladým (čítaj: ešte mladším ako režisérka). Záver filmu je chvíľu optimistický, ihneď však robí paralelu s Ficom, zato na človeka, ktorý bol hlavným hrdinom Mečiarovej porážky, sa akosi zabúda. Dzurinda sa objaví asi v dvoch sekundách stopáže na archívnom zábere a jeho meno ani len nezaznie. Je to pre mňa nepochopiteľné. Autorke skôr odpustím úlety ako pýtanie sa podgurážených puberťákov počas silvestrovskej noci 2015, čo si myslia o Mečiarovi, no miesto videí seba samej mohla venovať priestor aj niekomu, kto niečo znamená. (27.12.2017)

(161/2017) / Celkom užitočné zhrnutie. Škoda, že sa nepodarilo pridať nič navrch. Chýbala hlavne atmosféra, napríklad taká aká sa podarila dosiahnuť v seriáli Mafiáni. Podobne zameraná Piussi síce lezie na nervy viac so svojimi vecami, dokáže ale aspoň vzbudiť nejaké emócie, takže dopoučujem pozreť aj jej filmy. Potešili síce zbytočné, ale pekné exteriérové zábery Bratislavy. (6/10) (13.11.2017)